Preľudnenie: environmentálne a spoločenské problémy

Článok je prebraný a skrátený podľa howmany.org Predstavuje zhrnutie najpálčivejších dôsledkov neustále rastúcej ľudskej populácie.

Ľudská populácia rastie ako nikdy predtým. Každých dvanásť rokov pribudne miliarda ľudí, teda zhruba 220 tisíc denne.

Zoznam problémov, ktoré preľudnenie vytvára alebo aspoň zosilňuje je dlhý: okrem iného nedostatok surovín všetkého druhu, vojnové konflikty, sociálne nepokoje, obmedzovanie slobody, znižovanie zdravotnej úrovne a ohrozujú ďalšie druhy.

Tento text sumarizuje viaceré z týchto problémov a veľa ďalších by bolo možné pridať. Preľudnenie nie je ich jedinou , no obvykle prvotnou príčinou. Boli by sme radi, ak by o tom v budúcnosti hovorili častejšie. S populáciou je možné niečo urobiť a mnohé z problémov by sme dokázali riešiť oveľa efektívnejšie, ak by sme s ňou skutočne niečo urobili.

Šieste vymieranie druhov

Chceli by sme Vám predstaviť internetovú stránku zameranú na tzv. šieste masové vymieranie druhov, ktoré je považované za výsledok ľudskej činnosti. Prehľadná stránka v angličtine http://extinctanimals.petermaas.nl/ okrem iného predstavuje živočíšne a rastlinné druhy spadajúce do viacerých kategórií: vyhynuté, vyhynuté vo voľnej prírode, znova navrátené do prírody…, ale aj zaujímavé články zaoberajúce sa vymieraním druhov. Na stránke sú voľne stiahnuteľné dokumenty a knihy týkajúce sa tejto témy.

Prosíme, šírte ďalej!

Časť 3.: Zelená lož

Ak by som vedel čítať ľudské myšlienky, vydával by som sa za odborníka z štatistického centra, nazrel by som do hláv vzorke asi päťstovke lesohospodárskych odborníkov a spýtal sa ich či skutočne veria v zlepšenie kvality lesa cez ich “presvetľovanie” a vďaka zvýšeniu objemu ťažby v posledných desaťročiach. Ale závoj tohto tajomstva nebude odhalený. Ľudia odpovedajú na dotazníky tak, ako sami chcú. Viem, že lesohospodár je sprostý, ale nikdy nezistím, až ako je hlúpy a koľko oportunistickej prefíkanosti v ňom je.

Nespočítateľné množstvo prírodovedcov krúži po celej krajine, množstvo ostrozrakých laikov ma sužuje návštevami, telefonátmi, alebo ma oslovuje na ulici, cestách či vo vlaku a pýta sa ma stále tie isté otázky: kde sú lesy zachránené presvetľovaním, kde sú umierajúce lesy, a kde sú skutočné husté lesy? Cestujú po celej sieti ciest v celej krajine od Hanko až po Utsjoki, z Vaasa do Illomantsi, túlajú sa po koľajach, ktoré v lesoch zanechali mechanizmy, idú za každý roh a sledujú každý ostrov a celé pobrežie zo svojich lodí. Túlajú sa aj vnútri lesov, aby zberali lesné plody, huby, aby poľovali, alebo len tak sa v ňom bezdôvodne potulovali. Ale nenachádzajú nič iné ako polia stojacich polámaných kmeňov, medzi ktorými sú lesné škôlky so stromami hrubými v tom najlepšom prípade ako ruka , alebo v lesoch stredného veku, ktoré boli vyťažené až na takmer pár posledných stromov na semeno, takže sú v skutočnosti tiež iba lesným škôlkami. Vravia, že pravé stromy, stromy na ktorých objatie treba obe ruky sú len v zastavaných areáloch a pri vilách. Čo teda zvyšuje objem metrov kubických v štatistikách?

Časť 2.: Obrnený idiot

Je pozoruhodným sociopsychologickým javom, že inteligencia a hlúposť nie sú všade rozložené rovnomerne blízko čísel, ktoré by zodpovedali štatistickej pravdepodobnosti. Sú niektoré odbory a špecializácie, v ktorých sa hlúposť zvlášť akumuluje, kde si tak povediac ustlala.

Aby sme začali niekoľkými príkladmi: do úvahy prichádzajú sociológovia, meteorológovia a ekonómovia. Uvádzam ich sem pre útechu ľudí pracujúcich v lesníctve, dá sa povedať z humánnych dôvodov. Profesionáli v lesníckom odvetví sa od iných odborníkov nelíšia svojimi činmi pri okamžitom porovnaní, ale až v momente, keď sa na ich konanie pozrieme z dlhodobého hľadiska. Lesníctvo a lesníci vytvorili skutočný ostrov ľudskej hlúposti.

1. kapitola Les, časť I. Pôvodný les v Talaskangas

V druhej redakčnej poznámke z Helsingin Sanomat (2.mesiac, 27. ročník) sa vyhlasuje, že pôvodný les so svojimi rastlinami, hubami a zvieratami nie je pre prírodu o nič cennejší ako les, ktorý je vyrúbaný, alebo ako voľná plocha, kde je namiesto lesa vysadené alebo zasiate niečo iné, napríklad tzv. “stromové pole” so svojimi rastlinami, hubami a zvieratami. Drevorubači neničia prírodu, aj keď popília celý les. Všetko toto je naozaj pravda, a aby som to hneď aj dokázal, rozpoviem príbehy troch pôvodných fínskych lesov.

Pentti Linkola: Môže život prežiť? (Úvod a Karélia)

Rozhodli sme sa publikovať niektoré dávnejšie preložené, z anglickej verzii vynechané, kapitoly z knihy Môže život prežiť?

Úvod

Keď hovorím alebo píšem o dôležitých veciach týkajúcich sa života, keď sa opakovane snažím budovať hrádze proti nezastaviteľnej potope, väčšina mojich priateľov a mnohí neznámi ma považujú za naivného optimistu. Myslia si, že celá hra už skončila, že život celej planéty je v úpadku a čoraz viac sa približuje k definitívnemu uduseniu, a nič sa už nedá spraviť na zvrátenie tohto trendu.

Aritmetika, populácia a energia

Na priloženom odkaze si môžete pozrieť zaujímavé video, kde Albert Bartlett hovorí o problémoch exponenciálneho rastu populácie, spotreby a vyčerpania surovinových zdrojov vrátane ropy  a vysvetľuje ich z pohľadu základnej aritmetiky. Hlavným motívom je konštatovanie:  ”Energetická kríza je klasickým príkladom exponenciálneho rastu v konečnom prostredí.” Hodinové video v angličtine, pozostávajúce z niekoľkých lekcií, presvedčivo demonštruje mechanizmy stojace za hlavnými environmentálnymi problémami, ale poukazuje aj na dôvody toho, prečo sú skutočné politické riešenia nepopulárne a v realite zostávajú premenené len na neúčinné gestá. Bartlett  zároveň poukazuje aj na alarmujúce výsledky týchto našich rozhodnutí a skutočnosť, že tzv. udržateľný rast nie je nič iné ako oxymoron a “moderné poľnohospodárstvo je spôsob ako premeniť ropu na potraviny”.

Video rozhodne stojí za pozretie a zamyslenie.

http://documentaryheaven.com/arithmetic-population-and-energy/

(Do budúcnosti plánujeme isté oživenie stránky v  podobe publikovania myšlienok ďalších významných postáv environmentálneho hnutia.)