Predstavujeme fragmenty z najznámejšej Hardinovej eseje “The Tragedy of the Commons.” Snahou výberu bolo čo najvernejšie priblížiť myšlienky obsiahnuté v pôvodnom článku, no pre podrobné zoznámenie s nimi i ďalšími Hardinovými prácami odporúčame http://www.garretthardinsociety.org, kde sú vybrané práce publikované v plnom znení v anglickom originály.
Čo máme zmaximalizovať?
Populácia, ako postrehol Malthus, rastie geometrickým radom, čiže exponenciálne, ako by sme to dnes povedali my. V konečnom svete to znamená, že množstvo zdrojov pripadajúcich na hlavu sa neustále znižuje. Je náš svet konečný?
Právom by mohli byť použité argumenty, že svet je nekonečný alebo že aspoň nevieme či nie je nekonečný. Ale vzhľadom na praktické problémy, ktorým budeme musieť čeliť s pomocou predvídateľných technológií, je zrejmé, že značne zvýšime ľudské trápenia, ak svet dostupný pozemskej populácii považovať za konečný. Vesmír nepredstavuje možnú únikovú cestu. Konečný svet môže uživiť len konečnú populáciu, a preto populačný rast napokon dosiahne nulu. Keď bude tento stav dosiahnutý, aká bude situácia ľudstva. Ináč povedané, môže byť dosiahnutý Benthamov cieľ “najväčšieho dobra pre najväčšie množstvo dosiahnutý?”
Nie, a to z dvoch dôvodov, pričom obe sú samé o sebe postačujúce. Prvý je teoretický. Nie je možné zmaximalizovať súčasne dve alebo viac premenných. To bolo jasne vysvetlené Neumannom a Morgensternom, ale princíp je obsiahnutý už v teórii parciálnych diferenciálnych rovníc, ktorá sa datuje späť minimálne k D’Alembertovi (1717-1783).
Druhý dôvod vychádza priamo z biologických faktov. Každý organizmus na to, aby prežil, potrebuje zdroj energie (napríklad jedlo). Táto energia je využívaná na dva základné ciele: samotné udržanie pri živote a prácu. Človek na udržanie pri živote spotrebuje zhruba 1600 kalórií denne. Všetko, čo vykonáva nad rámec samotného udržania pri živote, bude definované ako práca a tá je podporovaná “pracovnými kalóriami,” ktoré človek prijíma. Pracovné kalórie nie sú potrebné len na vykonávanie toho, čo v bežnej reči nazývame prácou, ale pre každú formu zábavy od plávania a automobilových pretekov až po skladanie hudby a písanie básní. Ak je našim cieľom zmaximalizovať populáciu, je jasné, čo musíme urobiť: musíme pracovné kalórie u každej osoby znížiť na úroveň čo najbližšiu nule. Žiadne labužnícke jedlá, dovolenky, šport, hudba, literatúra, ani iné umenie, snáď každý bez ďalších argumentov a dôkazov prizná, že maximalizácia populácie neprináša maximalizáciu statkov. Benthamov cieľ je nedosiahnuteľný.
…
Optimálna populácia je preto nižšia než maximálna. Problém definovania optima je obrovský a pokiaľ viem, nikto sa ho seriózne nepokúšal riešiť. Dosiahnutie akceptovateľného a stabilného riešenia vyžaduje viac než jednu generáciu ťažkej analytickej práce a mnoho presviedčania.
…
Tragédia spoločných zdrojov
Vyvrátenie dôkazov o fungovaní neviditeľnej ruky kontrolujúcej populáciu možno nájsť v scenári prvý krát načrtnutom v málo známom pamflete amatérskeho matematika Williama Forstera Lloyd (1794-1852). Môžeme ju celkom vhodne nazvať “tragédiou spoločných zdrojov,” …
Tragédia spoločných zdrojov sa rozvíja týmto spôsobom. Predstavme si pasienok otvorený pre všetkých. Musíme predpokladať, že každý pastier sa bude snažiť mať toľko kusov dobytka, koľko len bude možné. Takéto zriadenie mohlo dobre fungovať po storočia vďaka kmeňovým vojnám, pytliačeniu a chorobám, ktoré udržiavali množstvá ľudí rovnako ako dobytka ďaleko od únosnej hranice. No nakoniec príde deň zúčtovania, to znamená deň, keď sa dávno vysnívaná spoločenská stabilita stane realitou. V tomto bode začne nevyhnutná logika spoločných zdrojov pracovať na vytvorení tragédie.
Ako rozumná bytosť sa bude každý pastier snažiť zmaximalizovať svoj zisk. Priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome sa začne pýtať: “Aký efekt mi prinesie, keď do svojej čriedy pridám ešte jeden kus?” Efekt prinesie jednu pozitívnu a jednu negatívnu vec.
1) Pozitívnou črtou je funkcia pridaného zvieraťa. Keďže pastier obdrží celý zisk z predaja zvieraťa, pozitívna funkcia je takmer +1.
2) Negatívnou črtou je funkcia nadbytočného spásania spojeného s jedným novým zvieraťom. No keďže sú výsledky tohto nadbytočného spásania zdieľané všetkými pastiermi, negatívne výsledky každého jedného rozhodnutia sú len fragmentom z -1.
Keď si rozumný pastier spočíta negatíva a pozitíva, dôjde k názoru, že jedinou zmysluplnou vecou, ktorú môže urobiť je pridať k svojej čriedy ešte jedno zviera. A ďalšie a ďalšie… No je to názor, ku ktorému dôjde každý rozumný pastier spomedzi tých, čo zdieľajú spoločnú pastvinu. V tom je skrytá tragédia. Každý človek je uzavretý v systéme, ktorý vedie k tomu, aby zväčšoval svoju čriedu nelimitovane v svete, ktorý je limitovaný. Skaza je cieľ, ku ktorému sa rútia všetci ľudia v spoločnosti, čo verí v slobodu využívania spoločných zdrojov. Sloboda vo využívaní spoločných zdrojov vedie prináša skazu všetkým.
Niektorí povedia, že je to otrepaná fráza. Kiež by bola! Bolo by rozumné, ak by sme sa poučili pred tisíckami rokov, no prirodzený výber uprednostňuje sily psychologického odmietania. Jedinec ťaží zo svojej schopnosti odmietať pravdu, napriek tomu, že spoločnosť ako celok trpí.
…
Národné parky sú iným príkladom, kde sa prejavuje tragédia spoločných zdrojov. V súčasnosti sú otvorené pre všetkých, bez obmedzení. Samotné parky sú pritom limitované veľkosťou – existuje len jedno Yossemitské údolie, no na druhej strane populácia stúpa nelimitovane. Hodnoty, ktoré návštevníci hľadajú v parkoch sú neustále narúšané. Je zjavné, že buď sa prestaneme k parkom stavať ako ku spoločným zdrojom, alebo prestanú poskytovať akékoľvek hodnoty.
Čo by sme mali spraviť? Máme niekoľko možností. Môžeme ich predať do súkromného vlastníctva. Môžeme ich ponechať vo verejnom vlastníctve, no musíme ľuďom prideľovať právo na vstup do nich. Pridelenie môže byť založené na bohatstve, a potom bude predávané na aukciách. Môže byť založené na zásluhách, ktorých štandardy budú vopred definované. Môže to byť lotéria. Môže to byť aj systém, kto prv príde, ten prv melie s dlhými radmi. Toto všetko sú podľa mňa rozumné riešenia. Všetky sú nechutné. No musíme si vybrať, alebo sa zmieriť so stratou spoločných zdrojov, ktoré nazývame národnými parkmi.
Znečistenie
Opačným spôsobom sa tragédia spoločných zdrojov objavuje v problémoch so znečistením. Tu nie je cieľom zobrať si niečo zo spoločných zdrojov, ale uložiť v nich niečo – splašky, alebo chemický, radioaktívny či žeravý odpad do vody, škodlivé a nebezpečné plyny do ovzdušia a rozptyľujúce a otravné reklamné plochy na viditeľné miesta. Kalkulácie užitočnosti zostávajú rovnaké ako predtým. Rozumný človek si uvedomí, že jeho podiel na nákladoch na odstránení ním vypustených odpadov než cena za ich očistenie pred ich vypustením. Pretože sa tak správajú všetci, sme uväznení v systéme “špinenia si do vlastného hniezda” dovtedy, kým naše správanie neprestane byť založené na nezávislých, racionálnych a slobodných iniciatívach.
Tragédii spoločných zdrojov ako košíka s potravinami sa dá zabrániť súkromným vlastníctvom alebo niečím formálne podobným. No voda a vzduch nemôžu byť ohradené, a preto musí byť tragédii spoločných zdrojov ako žumpy bránené inými prostriedkami: donucovacími právnymi alebo zdaňovacími prostriedkami, ktoré vytvoria stav, keď bude pre znečistovateľa lacnejšie odpad spracovať než ho nespracovaný vypustiť. Nedospeli sme v tomto smere tak blízko k riešeniu ako v prvom. Zaiste náš momentálny koncept súkromného vlastníctva, ktorý nám bráni vo využívaní pozitívnych prostriedkov zeme, je zhovievavý k znečisťovaniu. Majiteľ továrne, ktorý vlastní pozemok až do polovice šírky toku pri jeho továrni, nedokáže pochopiť, prečo nemá právo skaliť vody pred svojimi dverami. Právo, ktoré je vždy pozadu za dobou, potrebuje prepracované zošitie a nameranie, aby si dokázalo osvojiť tento novoobjavený aspekt spoločných zdrojov.
…
Sloboda plodenia je netolerovateľná
Tragédia spoločných zdrojov je iným spôsobom zapletená do populačných problémov. V svete riadenom princípom človek človeku – vlk vlku, ak vôbec niekedy existoval taký svet, by nebolo vecou verejného záujmu zaoberať sa tým, koľko má ktorá rodina detí. Rodičia, ktorí by deti plodili príliš nadmieru by zanechali menej detí, nie viac, pretože by sa nedokázali o svoje deti dostatočne postarať. David Lack a iní doložili, že takáto negatívna odozva kontroluje plodnosť vtákov. No ľudia nie sú vtáci a nekonali ako oni minimálne niekoľko miliónov rokov.
Ak by každá rodina bola závislá len na vlastných zdrojoch, ak by deti schudobnených rodičov umierali od hladu, ak by sa dialo toto, potom by nadmerné plodenie prinášalo “trest” pre pokazenú genetickú líniu, potom by nebolo vo verejnom záujme kontrolovať plodenie v rodinách. No v našej spoločnosti je hlboko zakorenená myšlienka sociálneho štátu, a preto je konfrontovaná s ďalším aspektom tragédie spoločných zdrojov.
Ako máme v sociálnom štáte zaobchádzať s rodinou, náboženstvom, rasou alebo spoločenskou triedou (alebo hocijakou inou rozlíšiteľnou a súdržnou skupinou), ktorá si adoptuje koncept nadmerného množenia ako spôsob zaručenia vlastného zväčšenia? Pripojiť koncept slobody množenia ku presvedčeniu, že každý, kto sa narodí, má mať rovnaké právo na spoločné zdroje, znamenalo zablokovať svet v kurze k tragickým udalostiam.
Nanešťastie je to presne tento kurz, ktorý bol presadený Organizáciou Spojených Národov. Koncom roku 1967 sa nejakých tridsať krajín dohodlo na tomto:
Všeobecná deklarácia ľudských práv považuje rodinu za prirodzenú a základnú jednotku. Nasleduje zdôraznenie, že akýkoľvek výber či rozhodnutie týkajúce sa veľkosti rodiny musí neodvolateľne zostať vecou rodiny a nemôže byť vykonané nikým iným.
…
Svedomie je sebaeliminujúce
Je chybou domnievať sa, že môžeme v dlhodobom horizonte kontrolovať ľudskú populáciu apelovaním na svedomie. Charles Galton Darwin poukázal na túto skutočnosť, keď vystúpil pri výročí storočnice publikovania skvelej knihy jeho starého otca. Argument je priamočiary a darwinovský.
Ľudia sú rôzni. Konfrontovaní s apelmi na zníženie plodenia, niektorí budú bezpochyby reagovať na požiadavok viac ako iní. Tí, ktorí budú mať viac detí, získajú väčší podiel na populácii než tí s citlivejším svedomím. Rozdiel bude rásť každou ďalšou generáciou…
…Urobiť teda podobný apel znamená vytvoriť selektívny systém, ktorý smeruje k odstráneniu svedomia z rasy.
…
Rozpoznanie nevyhnutnosti
Pravdepodobne najjednoduchšou sumarizáciou tejto analýzy ľudskej populácie by bola táto: koncept spoločných zdrojov, ak je vôbec ospravedlniteľný, môže byť ospravedlniteľný iba za podmienky nízkej hustoty populácie. Ako populácia rastie, musí byť koncept spoločných zdrojov zamietnutý v jednom bode za druhým. Najprv sme ho zanechali pri obstarávaní jedla, oplocovaní pôdy a ohraničovaní pasienkov a zón lovu a rybolovu. Tieto ohraničenia ešte nie sú funkčné po celom svete.
O niečo neskôr sme si uvedomili, že koncept spoločných zdrojov ako miesta na uskladnenie odpadu musí byť rovnako zanechaný. Obmedzenia týkajúce sa likvidácie domáceho odpadu sú v západnom svete všeobecne akceptované, stále sa snažíme uzavrieť spoločné zdroje pred znečistením zo strany automobilov, tovární, postrekov insekticídmi, hnojením a inštaláciou zdrojov atómovej energie.
…
Každé nové ohraničenie spoločných zdrojov je spojené so zásahmi do niekoho osobnej slobody. Zásahy vykonané v dávnej minulosti sú akceptované, pretože sa dnes nikto nesťažuje na svoju stratu. Sú to nové zásahy, voči ktorým sa rázne vzopierame, náreky o “slobode” a “právach” zaplňujú vzduch. No čo znamená “sloboda?” Keď sa ľudia spoločne zhodli na zákonoch proti kradnutiu, ľudstvo sa stalo slobodnejšie, nie naopak. Jedinci uzavretí v logike spoločných zdrojov sú slobodní len preto, aby priniesli všeobecnú skazu, akonáhle uvidia nevyhnutnosť spoločného nátlaku, stanú sa slobodní a môžu pokračovať v sledovaní iných záujmov. Domnievam sa, že to bol Hegel, kto povedal, že “sloboda je rozpoznaním nevyhnutnosti.”
Najdôležitejším aspektom nevyhnutnosti, ktorú musíme teraz rozpoznať, je nevyhnutnosť opustenia konceptu spoločných zdrojov pri plodení. Žiadne technické riešenie nás nemôže zachrániť pred mizériou vyplývajúcou z preľudnenia. Sloboda rozmnožovania prinesie skazu všetkým. V tomto momente, sú niektorí z nás v pokušení propagovať svedomie a zodpovedné rodičovstvo, aby sa vyhli ťažkým rozhodnutiam. Pokušeniu musíme odolať, pretože v dlhodobom horizonte prinesie apel na nezávisle fungujúce svedomia všeobecné vymiznutie svedomia a krátkodobom úzkosť.
Jediný spôsob, ako môžeme zachovať a pestovať iné a dôležitejšie slobody, je zrieknutie sa slobody rozmnožovania a to podľa možnosti čo najskôr. “Sloboda je rozpoznaním nevyhnutnosti” a je úlohou vzdelávanie odhaľovať nutnosť opustenia slobody rozmnožovať sa. Iba tak môžeme ukončiť tento aspekt tragédie spoločných zdrojov.
Radikálny environmentalizmus 