Po istom čase pridávame nový príspevok. Ide o časť rozhovoru uskutočneného stránkou corrupt.org s Johnom Feeneyom, enviromentálnym aktivistom ktorý na svojej stránke (http://www.johnfeeney.net/) upozorňuje na globálne ekologické problémy a predovšetkým problém preľudnenia
John Feeney Ph. D., pôvodne vyštudoval psychológiu vedecko-praktického smeru, no dnes je spisovateľom zaoberajúcim sa environmentálnymi otázkami. Momentálne sú jeho hlavnými oblasťami záujmu rast populácie a neschopnosť médií pochopiť vážnosť globálnej ekologickej krízy. Dnes John žije so svojou rodinou v Boulder Colorado, v Spojených Štátoch Amerických, kde pokračuje vo svojom výskume a zároveň píše a hovorí o ekologických témach.
1. Mohli by ste nám, prosím, povedať, čo u Vás naštartovalo záujem o životné prostredie a znepokojenie nad jeho stavom?
Najprv by som sa chcel poďakovať Alexovi Birchovi a stránke corrupt.org, ktorí tento rozhovor umožnili. Otázky sú dobre položené a oceňujem možnosť podeliť sa o svoje názory s čitateľmi tejto stránky.
Aby som zodpovedal na otázku, už na základnej škole som mal istý záujem o životné prostredie. Spomínam si na myšlienku, ktorá ma už vtedy napadla, že preľudnenie je pravdepodobne najväčším svetovým problémom. Ako tínejdžer som trávil veľkú časť svojho času v prírode, takže môj záujem o životné prostredie bol prirodzený.
No postupne som sa od toho vzdialil a populačná otázka bola médiami zamlčovaná, takže som na to všetko veľkej miery zabudol vlastne až do doby pred piatimi rokmi. Vtedy som sa s rodinou presťahoval do malého mestečka Mount Vernon v Iowe v hľadaní akéhosi utopického malomestského amerického života. V podstate to do istej miery naplnilo naše predstavy. Je to nádherné malé viktoriánske mestečko. No prišiel nový rozvoj, ktorý zničí charakter tohto mesta.
Stal som sa súčasťou skupiny, ktorá bojovala proti rozvoju, no divil som sa, že aj tam som bol vlastne jediný, ktorý hlásal skutočnú stratégiu bez akéhokoľvek rastu. Všetci ostatní podporovali “vkusný rast.” Keď som začal skúmať túto problematiku zistil som, aká vplyvná je rétorika rozvojového priemyslu, ktorý si cestu vpred prebíja sloganom, že rast je “nevyhnutný a dobrý” (odtiaľ pochádza defetistická myšlienka, že “pokiaľ musíme rásť, nech je rast aspoň elegantný”). Začal som sa zaujímať o myšlienky tých zopár alternatívnych hlasov ako Eben Fodor a Gabor Zovanyi ktorí odhalili pravdu o tejto rétorike a to ma nasmerovalo k záujmu o širšie environmentálne problémy. Vytvoril som blog, v ktorom som odhaľoval skutočnú tvár propagandy rozvoja.
Ako môj záujem pokračoval, prepracoval som sa hlbšie k problémom, ktoré by ste v správach zahliadli iba na krátko: populácia, klimatická zmena, celá škála ekologického úpadku, rastúca spotreba ropy, atď. Predpokladám, že s každý povšimol zmienky o nich v médiách, no pre mňa to všetko znamenalo zámerne ich sledovať a pospájať ich navzájom, aby som si postupne uvedomil, že stojíme tvárou v tvár globálnej ekologickej kríze. Zbiehanie niekoľkých veľkých environmentálnych problémov v jednom časovom úseku, z ktorých každý sa približuje u potenciálnemu globálnemu krízovému bodu, u mňa vytvorilo znepokojenie nad budúcnosťou, ktorej budú musieť čeliť moje deti.
Presťahovali sme sa do Boulderu v Colorade, kde som strávil pol roka premýšľaním, ako sa vysporiadať s týmito otázkami. Rozhodol som sa začať nový blog, ktorý tentokrát nebol určený len pre moju najbližšiu komunitu, ale pre celý svet. Svojím spôsobom som ho využíval ako svoju domovskú základňu na internete a dnes dúfam, že dokážem preniknúť k nejakému širšiemu uverejneniu, aby som dokázal zasiahnuť čo najviac ľudí.
2. Mnohí ľudia sú dnes svedkami toho, ako sa kedysi zelená a nedotknutá zem veľkou rýchlosťou zmenila na asfaltové predmestia a veľké supermarkety. Keďže dopad je obrovský, ako si myslíte, že rozvoj ovplyvňuje ľudskú myseľ? Má nedostatok voľnej, divokej, nedotknutej prírody negatívny psychologický efekt na to, ako sa cítime, myslíme a správame ako jednotlivci v našom každodennom živote?
Fascinujúca otázka. Najprv by som ma nechajte podčiarknuť to, na čo narážate, tým, že som vyrástol vo Phoenixe v Arizone. Po mnohé desaťročia to bolo jedno z najrýchlejšie rastúcich amerických miest. Pred niekoľkými rokmi som sa dostal k štatistikám rastu populácie pre Scottsdale, jedno z predmestí Phoenixu. Dnes už nemôžem nájsť link no ak si správne pamätám veľkosť populácie bola …. 1950: 2 000, 1960: 10 000, 1970: 68 000 a dnes nejakých 225 000.
Jednou z výhod toho, keď človek žije už polstoročia je, že som tu bol už dosť dlho na to, aby som na vlastné oči videl, čo spôsobili rozvoj miest a rast obyvateľstva. Pamätám si niektoré zo špinavých ulíc Scottsdalu v šesťdesiatych rokoch. Nikto z tých, ktorí sú v tomto meste noví, by tomu neverili. Na severe od neho, tam, kde dnes prebieha rozvoj novej domovej zástavby a nových predajní áut, bola kedysi nádherná púšť. Hoci to nemôžem potvrdiť, som ochotný postaviť sa za to, že to bolo kedysi oveľa lepšie miesto pre život. Dnes je zameniteľné s hociktorým predmestím západného L.A. Existuje skvelé video ukazujúce rozšírenia sa osídlenia v oblasti Phoenixu, o tom, ako kompletne transformovalo rozľahlú časť krajiny.
Takže áno, myslím si, že znižujúca sa rozloha nedotknutej krajiny mala nepriaznivý vplyv na náš spôsob správania a myslenia. Čudné je to, že napriek môjmu psychologickému vzdelaniu je to oblasť, ktorej som sa začal venovať len nedávno. Takže sa len v skratke podelím o pár myšlienok.
Nahradili sme divočinu asfaltom a miestami aj odrobinkami pôdy so stromami a trávou. Trávime väčšinu nášho časoch doma, namiesto zvyšku zeme. To musí mať vplyv na to, ako vnímame sami seba, naše okolie a vzťahy medzi obomi.
Niektorí zaznamenali, že lovci-zberači mali/majú oproti nám ohromne vyššie povedomie o svojom životnom prostredí. Domnievam sa, že by nás v spôsobe, akým vnímame väčšinu sveta, pokladali za otupených,
Zaujímavou otázkou je, ako veľmi odpojenie od prírodného prostredia ovplyvňuje citový život alebo psychopatologické vzory v našej kultúre ako celku. Takéto oddelenie od prírody korešponduje s oddelením od ostatných ľudí, keďže naša sociálna organizácia je totálne odlišná od menších, viac súdržných skupín, ktoré boli charakteristické pre spoločnosť lovcov-zberačov.
Teraz nechcem dokazovať, že kedysi existovala utopická spoločnosť. Nie som si ani istý, že kedysi existovala skutočne dlhodobo udržateľná spoločnosť. (No mnohé boli k tomu oveľa bližšie ako naša vlastná). No toto odtrhnutie od prírody a strata sociálneho spojenia s tým, čo kedysi predstavovalo to najvlastnejšie životu určite prinieslo vážne a prenikavé dôsledky. Existuje novo rozvíjajúci sa smer ekopsychológie, ktorý sa okrem iného zaoberá aj týmito otázkami.
3. Niektorí ľudia strávili celý svoj život vo veľkých mestách a nikdy neboli v skutočnom kontakte s lesnou divočinou. Ako si myslíte, že rastúca urbanizácia ovplyvňuje záujem a pochopenie prírody ako celku? Je pravda to, že čo zíde z očí, zíde aj z mysle?
Domnievam sa, že áno. Postupne čoraz viac strácame kontakt s prírodným svetom. V USA je dnes menej návštevníkov národných parkov ako pred niekoľkými desaťročiami, čo je pozoruhodné, keď zoberieme do úvahy, že populácia USA je dnes oveľa vyššia. To je samozrejme dobré pre národné parky (čo je však pravdepodobne prevážené množstvom chemických toxínov, ktoré sa dnes do parkov dostávajú), no podľa môjho názoru to naznačuje znepokojujúcu stratu záujmu o divočinu, o prírodu. Myslím si, že za takýchto podmienok je o to ťažšie vytvoriť záujem o stav životného prostredia.
To je v podstate takmer určite hlavný dôvod, prečo sme nechali veci zájsť tak ďaleko, ako dnes zašli. Aby sme to zhrnuli, dnes tu máme dlhý zoznam environmentálnych problémov, ktorý zahŕňa hromadné vymieranie druhov, klimatické zmeny, nadmerný lov rýb tak v oceánoch ako aj v sladkých vodách, odlesňovanie, obrovské mŕtve zóny v oceánoch, rozsiahle ničenie koralových útesov, globálne šírenie chemických toxínov (napr. spomaľovače horenia v krvi polárnych medveďov, ktoré sú k tomu aj ohrozeným druhom), vrchol ťažby ropy a predpokladaný nedostatok zdrojov vody. Skutočným dôvodom na znepokojenie je, že tieto problémy vrcholia naraz. Tie najväčšie ako hromadné vymieranie druhov alebo vyčerpanie ropných zdrojov sú už blízko kritického bodu a pritom každá z nich má potenciál na spôsobenie významného spoločenského dopadu.
Aj napriek tomu je ťažké vytvoriť skutočný záujem o, keď sa väčšina z nás cíti oddelená od prírody a má pocit, že v našich mestských životoch idú veci tak ako zvyčajne. No my stále žijeme v biosfére, na ktorej sú naše životy závislé, aj napriek tomu, že sme naše bezprostredné prostredie zmenili na dosť umelé (napr. mestá). Musíme nejako dosiahnuť to, aby ľudia pochopili, že sú stále závislí na sieti života, v ktorej sme my sami len jedným z miliónov druhov. Mali by sme tiež dospieť ku pochopeniu, že ľudia medzi ostatnými druhmi nemajú žiadne privilégiá. Potom by sme sa možno k ostatným druhom správali s väčším rešpektom, čo zároveň znamená, že zachránime aj sami seba.
4. Po tom, čo sa globálne oteplenie vďaka médiám stalo globálnym fenoménom, vzrástol záujem o takzvaný “zelený životný štýl.” Veríte, že to malo pozitívny dopad na environmentálne povedomie a konanie alebo ide v prípade o moderné ekologické hnutie len o ďalší spoločenský trend?
Predovšetkým to druhé. Možno to celé prinieslo nejaké pozitívne výsledky, no ako celok to považujem za jeden veľký zmätok a do veľkej miery aj stratu času. Pozrite sa na všetky populárnejšie environmentálne webové stránky alebo vlastne aj všetky dnešné významnejšie ekologické organizácie. Hlavným bodom záujmu je, aký “zelený” je Váš životný štýl, aké produkty kupovať, ako znížiť cestovanie autom a niekedy aj úvahy nad schémami obchodu s kvótami oxidu uhličitého. Ľuďom je toto ukazované ako environmentalizmus.
Hoci niektoré z vyššie spomenutých záležitostí majú svoju dôležitosť, ich hlavnou snahou je únik pred základnými ekologickými pravdami. Je tu príliš veľa ľudí, ktorí konzumujú príliš veľa. Otázke nadspotreby je venovaný istý priestor (dôvod, prečo sa na ňu až tak nezameriavam), ale otázke týkajúcej sa príliš veľkého počtu ľudí, sa za každú cenu snaží vyhnúť väčšina environmentalistov a organizácií. Vďaka tomu má potenciál skončiť ako najtragickejší príklad intelektuálnej nečestnosti v ľudských dejinách.
Tiež tu máme korporáciami riadenú ekonomiku založenú na myšlienke nekonečného rastu. To komlexným spôsobom súvisí s populačnou otázkou, no stačí povedať, že ekonomika nemôže rásť donekonečna na konečnej 
zemi o nič viac než ľudská populácia. Napriek tomu sú ekonómovia zdesení z myšlienky zastavenia rastu. Nedokážu pochopiť, že bez životaschopného globálneho ekosystému nebude vôbec žiadna ekonomika.
Myslím si, že otázke ekonomického rastu bol venovaný istý priestor aj mainstreamových médiách. Britský magazín The Economist urobil k tejto téme titulný článok. Nedávno tejto téme venoval článok aj George Monbiot. Nanešťastie sa pokúsil zamlčať dôležitosť populácie, takže pozliepal neskutočne chybný dôkaz podložený zjavnou základnou matematickou chybou (čitateľov, ktorých to zaujíma, upozorňujem na článok uverejnený na mojom blogu).
Obávam sa, že Monbiotov postoj je v súlade s tým, čo dostáva požehnanie zo strany ľavice. Začína byť v poriadku spochybňovať ekonomický rast, no hovoriť populácii je politicky nekorektné. Pravicoví autori sú ešte horší, pretože úplne odmietajú environmentálne problémy a namietajú, že nekonečný rast populácie je dobrá vec.
Z toho dôvodu presúvam svoje sústredenie na populáciu. Medzi základnými ekologickými otázkami je to tá, ktorá potrebuje viac hlasov na svoju podporu.
5. Dnes je u korporácií populárne vyrábať produkty označované ako “zelené,” čo, zdá sa, vytvorilo súčasný záujem spotrebiteľov o túto sféru. Existuje nebezpečenstvo, že environmentalizmus bude považovaný za zhodný z konzumáciou “zelených produktov?”
Áno, pretože to u ľudí vytvára dojem, že sú dobrí environmentalisti len vďaka nákupu správnych výrobkov, keď si napríklad kúpia netoxické alebo ekologicky odbúrateľné produkty. To im nielen zabraňuje vidieť fundamentálne otázky ako veľkosť populácie, ale zároveň aj podporuje pokračujúcu spotrebu (veľkosť populácie x spotreba na hlavu), ktorú zem nedokáže uživiť.
Vidíme napríklad používanie plastov vyrábaných z obilia, ktoré sú považované za ekologicky odbúrateľné. To má svoju cenu. No ako to vidíme na príklade etanolu, ako sa poľnohospodárstvo prikláňa smerom uspokojenia potrieb výroby plastov alebo paliva, následne na druhej strane chýba pri produkcii potravín. Pri oboch smeroch existuje odber a náklady, a pokiaľ naše množstvo zostane tak vysoko nad tým, čo zem dokáže uživiť, tak do týchto problémov zapadneme.
Môžeme a mali by sme prejsť na autá s hybridným a elektrickým pohonom, no aj pri ich výrobe sú potrebné materiálne vklady (ako vyťažené kovy, ktoré sú v zemi zastúpené len v konečnom množstve), ktoré sú mimo regeneračných schopností našej planéty.
6. Prečo je otázka populačného rastu mnohými environmentalistami, médiami a svetovou politickou scénou buď neuznávaná alebo videná ako tabu?
Článok najúplnejšie sa zaoberajúci touto otázkou napísali Roy Beck a Leon Kolankiewicz. Sústredia sa hlavne na populáciu Spojených štátov amerických, ale mnohé z ich záverov možno aplikovať celosvetovo. Dave Foreman (z Earth first!) venoval tejto téme zaujímavý príspevok.
Dôvodov ignorovania populačnej otázky je viacero. Na základe mojich skúseností dva z nich pokladám za hlavné. Prvým je, že environmentálne hnutie v minulosti vyzdvihovalo témy ako ochranu divočiny a krajiny. To pochádza z časov, keď bolo prezentované ľuďmi ako David Brower. Ľudia čítali a uznávali diela autorov ako Edward Abbey. No časy sa zmenili a postupne začali v environmentálnych organizáciách prevládať ľudia s odlišnými cieľmi.
Ako Beck a Kolakiewicz upozorňujú, táto časť začal prehlušovať ostatných už v sedemdesiatych rokoch. Prišli z prostredia zameraného viac na sociálnu spravodlivosť a ľudské práva a záujem environmentálnych organizácií sa odvtedy viac než na ochranu sústredil ľudské životné prostredie a úroveň zdravia v mestách. Súčasťou toho bol odklon od debaty o veľkosti populácie k téme reprodukčnej spravodlivosti. Každá debata o populačnej kontrole je v tomto svetle videná ako porušenie práva ženy na kontrolu vlastnej plodnosti. Problémom je takto znížiť množstvá bez toho, aby sa o množstve hovorilo. Hmmmmm…..
Politické korene tohto trendu siahajú do istej miery späť ku socializmu, preto tá tendencia vidieť všetky problémy ako výsledky sociálnej nespravodlivosti a neférového rozdelenia prostriedkov. o znamená, že neexistuje žiadny populačný problém, iba politická nespravodlivosť a každá snaha zamerať sa na problém množstva je videná ako odklon od týchto “skutočných problémov. Hovorcovia tejto myšlienky ako Betsy Hartmann z Hampshire College veria, že nemôžeme efektívne zasahovať do takých záležitostí, akými sú napríklad ženské práva a otázka chudoby, ak sa zameriavame na problém veľkosti populácie. Tiež veria, že sústredenie sa na čísla musí viesť k neľudským zásahom. V oboch prípadoch ide o logické chyby. Neexistuje dôvod, pre ktorý by sme sa nemohli zaoberať otázkami ľudských práv a chudoby a zároveň sa venovať populačnej otázke. Humánne a úspešné programy na kontrolu populácie prebiehajú v tak odlišných krajinách ako Mexiko, Thajsko a Irán, čo odporuje názoru, že záujem o populačnú otázku musí viesť k neľudským zásahom.
Problém s podobným myslením zasahuje ešte hlbšie, pretože existuje taká vec ako problém stavu životného prostredia. Existuje taká vec ako konečná zem a priveľa ľudí, jednoducho povedané. Ideme vysoko nad rámec nosnej kapacity našej planéty, a čo je ešte dôležitejšie, žiadne realistické zníženie spotreby surovín na jedného človeka pri našom momentálnom a v budúcnosti predpokladanom množstve nebude postačovať na to, aby sme sa zmestili do limitov planéty Zem. (K tejto téme pribudne v blízkej budúcnosti odo mňa ďalší článok. Snažím sa vytvoriť u nejakého väčšieho periodika alebo inej publikácie záujem o zverejnenie môjho článku, ktorý podľa môjho názoru veľmi presvedčivým dôkazom tohto tvrdenia).
K tendenciám vidieť otázku stavu životného prostredia len ako čisto politický problém odporúčam výbornú knihu Overshoot napísanú Ericom Cattonom. Ak sa snažíte získať náhľad do celej problematiky environmentálnych problémov, je to jedna z najlepších kníh.
Tak či tak sa pozícia týchto ľudí definitívne vykryštalizovala na konferencii OSN v Káhire týkajúcej sa populačných problémov. Ako reakcia na nátlakové skupiny sa svetoví lídri ísť smerom odmietania záujmu u veľkosť populácie a rozhodli v prospech záujmu o sociálne otázky, z ktorých niektoré sú pokladané za spojené z populačným rastom. Minuloročný britský protokol to veľmi dobre zhrnul. Vyžiadali si názory mnohých vedcov a populačných expertov a došli k záveru, že táto zmena záujmu bola pre záležitosti populačného stavu a celosvetového životného prostredia krokom späť.
Toto odmietanie zaoberať sa populáciou je extrémne antropocentrické. Všetko je videné cez otázky ľudských práv bez akéhokoľvek ohľadu na práva iných druhov, ktoré oproti normálnemu stavu vymierajú sto až tisícnásobne. Antropológ Jeffrey McKee z univerzity štátu Ohio presvedčivo dokázal, že šieste veľké vymieranie (piate vyhubilo dinosaury) je spôsobené predovšetkým obrovskou a neustále rastúcou ľudskou populáciou.
Toto je kľúčový bod, šieste vymieranie je dierou v samotnej sieti života. Aj tí, ktorí si nedokážu uvedomiť morálny aspekt vymierania statných druhov, by si mali uvedomiť, že aj ľudia samotní sú na sieti života rovnako závislí ako hociktorá rastlina alebo živočích. Toto masové vymieranie bude pokračovať, pokým bude veľkosť populácie stúpať. Preto to považujem za najzávažnejší dôvod pre zvrátenie trendu rastu populácie.
Druhý faktor sa spája s imigráciou. Spomedzi tých málo environmentalistov, ktorí boli ochotní zaoberať sa problémom populácie, niektorí zaznamenali, že pôrodnosť v USA (ale aj Kanade a väčšine európskych krajín) je blízka hraničnej hodnote potrebnej k zachovaniu populácie 2,1. Bez imigrácie a emigrácie by to znamenalo, že za niekoľko desaťročí by sa veľkosť populácie stabilizovala. Ale s legálnou imigráciou na úrovni jedného milióna a pravdepodobne podobne veľkou úrovňou nelegálnej imigrácie a oveľa nižšou emigráciou bude veľkosť populácie rásť, kým nebudú imigračné kvóty výrazne znížené.
Nosná kapacita USA je pravdepodobne menej ako 200 miliónov, no už dnes máme viac než 300 miliónov. Takže čisto z environmentálnych dôvodov niektorí aktivisti hovoria pre zníženie imigrácie. Je to dôležitý argument a myslím si, že by mal byť otvorený pre ďalšiu diskusiu. No dnes je to magnet pre obvinenia z rasizmu. Napriek tomu, že v šesťdesiatych rokoch bola na hranici 200 tisíc (následne zmena zákona umožnila jej zvýšenie) a stále existoval nejaký limit, všetky volania po diskusii o znížení limitov z environmentálnych dôvodov sú opätované výkrikmi o rasizme. Ešte aj tí, ktorí hovoria, že ide čisto otázku životného prostredia a nezáležalo by, ani keby všetci imigranti pochádzali zo Škandinávie, sú konfrontovaní s tými istými obvineniami.
Ironické je to, že tí z ľavicových kruhov, ktorí používajú tieto obvinenia hrajú do karát korporačným kapitalistom, ktorí požadujú nelimitovanú imigráciu, aby nemuseli platiť ani minimálnu mzdu.
V každom prípade je to ten istý druh intelektuálnej nečestnosti, ktorý zabraňuje otázkam o iných aspektoch populačného problému. Ide o ideológiu postavenú pred rozum, logiku a intelektuálnu čestnosť.
V mojom prípade, hoci sa mi z celého srdca nepáči obmedzovanie imigrácie, no z environmentálneho hľadiska tu nevidím žiadnu inú možnosť.
Imigračná otázka a znej vyplývajúci strach z označenia “rasista” je hlavným dôvodom, pre ktorý mnohí ochrancovia životného prostredia zamlčiavajú populačnú otázku. Pre mimovládne organizácie je to strach zo straty financovania. U jednotlivcov ide strach o obvinenie z rasizmu. Svoj strach z kritiky kladú pred svoj záujem o planétu a možnú stratu miliárd životov.
Na záver pridám, že minulosti sa moja politická orientácia prikláňala k ľavici. No stratil som ilúzie tvárou v tvár politickej nečestnosti, ktorú som zaznamenal u tých ľavičiarov zaoberajúcich sa environmentálnou otázkou vrátane Strany Zelených, že som sa vrátil k nazývaniu samého seba nezávislým, ako som to robil predtým.
Existujú aj iné faktory ako tlak Katolíckej cirkvi, no dva vyššie menované sú tie, s ktorými sa dennodenne stretávam.
7. Mnohí ľudia logicky prichádzajú k názoru, že s environmentálnymi problémami potrebujeme čosi urobiť, no nevyhnutne sa cítia ako osamotení jednotlivci, keď čelia silným finančným a politickým záujmom, ktoré, zdá sa, kontrolujú väčšinu fungovania našej spoločnosti. Aká je Vaša rada pre tých, ktorí chcú pomôcť a vykonať niečo konštruktívne pre životné prostredie? Je nádej pre zmenu na individuálnej úrovni alebo musíme byť súčasťou systému, aby sme ho mohli zmeniť?
Na túto odpoveď nemám žiadnu jasnú odpoveď. No pokúsim sa prispieť niekoľkými myšlienkami. Najprv, čo sa týka práce v rámci existujúceho systému, myslím si, že veľké množstvo individuálnej aktivity môže mať výsledok. Píšem, aby som sa pripojil k akémukoľvek hlasu, ktorý v tomto smere prehovára k ľuďom, s cieľom zvýšiť povedomie. Z dostatočným povedomím sa domnievam môže vzniknúť istá kritická masa, čo vedie k významnejším činom.
Do istej miery sme to videli pri otázke klimatickej zmeny. Samozrejme je potrebné oveľa väčšie množstvo činnosti, no rastúci ohlas na klimatické zmeny predovšetkým vo vedeckých kruhoch viedol k medzinárodným stretnutiam, zákonom. Ak bude rásť aj zmena bude väčšia. Neviem či bude dostatočná, ale je to významné. Ak dokážeme vytvoriť podobný ohlas pre povedomie o probléme preľudnenia a v širšom rozmere aj celej globálnej ekologickej krízy (znepokojujúceho zbiehanie vyčerpania zásob ropy, masového vymierania, klimatických zmien, vyčerpania vodných zásob), môže prísť k nejakej akcii v protiklade s absenciou akejkoľvek akcie, ktorú vidíme dnes.
Čím väčšie povedomie, tým väčšia šanca, že talentovaní ľudia prídu s myšlienkami alebo organizáciami, ktoré budú schopné spôsobiť skutočnú zmenu. Len si predstavte, čo by sa stalo, ak by ľudia s rovnakým talentom, ako mali tí, čo vytvorili Google, využili podobne originálny prístup a tvorivosť pri riešení ekologickej krízy.
Napáda ma, že ľudia, ktorí sa snažia vytvoriť efekt, by sa mali pokúšať “ísť po balíku.” Si to súvisí s mojou minulosťou profesionálneho pokrového hráča a z toho vychádzajúceho pochopenia, že záleží na význame rozmýšľania nad konceptmi, ktoré sa skutočne snažia o zmenu, viac než nad drobnosťami, ktoré síce môžu byť zaujímavé, ale hráči v nich môžu uviaznuť.
Hoci sa to môže niekomu zdať plačlivé, listy redakciám sú istým spôsobom hry o balík. Dajú sa napísať rýchlo a ľahko a veľa ľudí ich číta. Podobne môžete nechávať komentáre k blogom alebo začať online petíciu, nechať ju podpísať tisíckami ľudí a poslať ju vláde.
Moja všeobecná rada je, aby ste využili svoje silné stránky. Ak ste dobrí v internetovom výskume a písaní, môžete si vybrať podobnú cestu ako ja. Ak ste dobrý organizátor, porozmýšľajte nad vytvorením aktivistickej skupiny. Ak viete učiť, pokúste sa dosiahnuť čo najviac mladých ľudí a učte ich o konceptoch, s ktorými sa dnes nestretnú pred vysokoškolským štúdiom. Ak radi robíte s internetom alebo viete vytvárať stránky, tak vytvorte stránku a pokúste sa ju spropagovať. Táto stránka (Corrupt) to podľa mňa robí obzvlášť dobre. Zdá sa, že si našla pomerne veľké publikum a má svoje krátkodobé a dlhodobé ciele rastu, rovnako ako nápady, ako dosiahnuť špecifické ciele.
Ale aby ste zmaximalizovali svoj efekt s ohľadom na energiu a čas, ktorý tejto aktivite venujete, myslite vždy na to, ako získať balík.
Všetko vyššie popísané sú akcie vykonané v rámci systému. Ak som to správne pochopil, cieľom Corrupt-u je významne zmeniť alebo dokonca ukončiť systém, ako ho poznáme. To je samozrejme veľká výzva, ale súhlasím minimálne s tým, že je nutné ísť ku koreňom dnešných problémov.
Myslím si, že argument o neudržateľnosti základných štruktúr civilizácie je do veľkej miery platný. Možno budem pokračovať viac v ceste naznačenej Derrickom Jensenom. Cítim veľkú spríbuznenosť s hnutím volajúcim po návrate do divočiny. Bolo by nutné hovoriť viac o tom, že problémom je samotná civilizácia a smerovať týmto smerom. No nateraz by som chcel aspoň zvýšiť povedomie.
Takže momentálne nie som expert na to, ako bojovať mimo systému. No som si istý, že čitatelia tejto články nepotrebujú predstavovať tých, ktorí o týchto veciach hovoriť alebo sú ich súčasťou.
corrupt.org
pozri aj:
http://www.biologicaldiversity.org/campaigns/overpopulation/index.html
http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/7403989.stm
Radikálny environmentalizmus 
Pridaj komentár