Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nieje ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nieje ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, ten ma nieje hoden. Matúš 10:34-38
Spomedzi všemožných revolučných ikon, podarovaných veselým dvadsiatym storočím, v panteóne autora zaujíma osobitné miesto osoba v našom kraji málo známeho amerického matematika Theodora Kaczynského, viac známeho pod pseudonymom Unabomber. Jedného z nemnohých ľudí činu, ktorý postavil otázku povstania proti súčasnému svetu mimo rámec populistických sociálnych, národných či politických mýtov a prešiel slovami i činmi k podstate.
Unabomber – skratka od “University and Airline Bomber” – takú prezývku dali Tedovi agenti FBI. On sám vystupoval v mene organizácie FC – “Freedom Club” – ktorú žurnalisti (ako samá prax ukazuje, žurnalisti všetkých krajín sa vyznačujú podobným umom a dôvtipom, a tiež schopnosťou domýšlať si veci, ktoré niesú schopní pochopiť) dlhú dobu rozšifrovávali ako “Fuck Computers!”.
Ako vidieť z prezývky, do povedomia verejnosti vošiel Kaczynski ako terorista. Výbuchy boli slabé, pretože teror a nie zabíjanie bolo cieľom Unabombera. Od mája 1978 do roku 1995 bolo vykonaných 16 útokov, následkom ktorých zahynuli traja, 23 bolo ranených.
Unabomber vždy prinášal údery iba vybranej klientele. Obete sa vyberali neusporiadane, po celom teritóriu Spojených Štátov. Jeho cieľmi boli najoddanejší nadšenci bezmyšlienkovitého pokroku, hrobári životného prostredia: viceprezident veľkej reklamnej firmy pracujúcej pre naftársku spoločnosť Exxon – Thomas Mosser, lobista drevárskeho priemyslu – Gilbert Murray, známy inžinier a majiteľ počítačovej firmy – Hugh Scrutton, priekopník v oblasti rádiových vĺn – Diogenes Angelakos, chemik – Buckley Crist, genetik – Charles Epstein, programátor – David Gelernter.
Bomby vyrobené svojpomocne z dostupných materiálov (vyslúžili Kaczynskému ešte jednu prezývku – Junkyard Bomber) boli ideálnou zbraňou teroru. Pomerne slabé, bez odtlačkov i iných možných identifikujúcich elementov (vlasov, častíc kože, slín), ani podľa materiálu nebolo možné zúžiť kruh podozrivých.
Čo stálo v pozadí týchto činov?
Finálnym akordom drámy, rozohranej Kaczynským, sa stalo zverejnenie takzvaného Manifestu Unabombera – eseje Priemyselná Spoločnosť a Jej Budúcnosť. V 1993 roku poslal list do New York Times, v ktorom vysvetlil princípy svojej politiky revolúcie. Neskôr nasledovali listy pre FBI. A v nakoniec v roku 1995 oznámil, že ustúpi od ďalších bombových útokov pod podmienkou publikácie jeho eseje.
Manifest bol publikovaný. V protiklade k prehláseniam tlače i FBI o nepríčetnosti Unabombera, išlo o premyslený a logicky bezchybný text, stanovujúci smrteľnú diagnózu súčasnej civilizácii – spoločenstvu založenom na nezmyselnej honbe za komfortom a materiálnym rastom. A tiež aj ľavičiarskym a “konzervatívnym revolučným” iniciatívam, nachádzajúcim sa v prúde viery v pokrok.
Rozvoj spoločenstva, určovaný logikou ekonomického rastu, vedie k degradácii ako prírodného prostredia, tak i samotného ľudstva. Nehľadiac na rastúci komfort, rozvoj vedy a techniky, komplexné sociálne systémy – človek sa v súčasnom svete javí ako zbavený možnosti na čokoľvek vplývať. Jeho život je plne určovaný záujmami a logikou Systému.
Okrem účasti na spotrebiteľských pretekoch, teda v podstate obsluhovaní globálneho ekonomického systému, človeku vo svete neostáva priestor. Prehlbuje sa jeho závislosť na “blahách” civilizácie, mení sa na obyčajnú súčiastku, pričom si nevie za jej hranicami rady. Podľa úvah Kaczynského je logickým vývojom civilizácie postavenej na materiálnom raste, ktorý sa prijíma ako nespochybniteľná hodnota sama o sebe, “modernizácia” ľudského druhu na bytosť adekvátnejšiu požiadavkám “ekonomickej účelnosti”, s pravdepodobným nasledovným úplným zrieknutím sa ľudstva Systémom.
Kaczynski neponecháva ľudstvu žiadne vyhliadky na prijateľnú budúcnosť pri zachovaní civilizácie priemyselného typu. Matematická kalkulácia a neústupná logika Kaczynského úvah, jeho súdnosť a racionálnosť dôkazov, ohromujú každého, kto je schopný dotiahnuť svoje myšlienky za hranicu civilizačných stereotypov.
Recepty Kaczynského na prekonanie terajšej krízi (Kali-Yugi, povedal by tradicionalista) sú tak logické ako jeho kritika. Ľudstvo prepadá otroctvu vecí, znehodnocuje a hubí všetko okolo seba, jediným spôsobom zastaviť toto padanie do priepasti (maskujúce sa eufemizmom “vedecko-technický pokrok) je úplné zrieknutie sa masovej technológie.
Je neprípustné, aby ďalej narastal rozdiel medzi vývojom ľudstva (ako aj jeho spoločenstva) a rozvojom Systému Vecí (neosobným Kontra-Impériom, kapitálom). Technológia musí byť ohraničená tým čo človek dokáže pochopiť a kontrolovať, na čo je schopný rozširovať svoje “právo na moc.”
A keďže je potrebné “vykonať revolúciu a nie robiť reformy” ( s matematickou logikou Kaczynski dokazuje, že v terajších podmienkach sú nutné reformy fakticky nemožné), Človek musí konať proti Času (tradicionalistický termín dostáva skutkami Kaczynského nové perspektívy) predovšetkým dvoma smermi: napomáhať zničeniu Kontra-Impéria a vytvárať civilizáciu, ktorá stane na mieste mŕtvoly moderny (rozširovať protipriemyselné myšlienky slovom, činom i vlastným príkladom).
Manifest bol publikovaný vedúcimi americkými masmédiami. Dielo (nemalé, vychádzajúc z vyššie opísanej stratégie) bolo vykonané. Výbuchy skončili. No tým sa história Unabombera neuzavrela. Veď tu nešlo o výbuchy. Publikácia Manifestu dala do rúk FBI nečakaný tromf. Za poskytnutie informácie o Unabomberovi bola vypísaná odmena 1 000 000 dolárov, predpokladalo sa, že ho dokážu spoznať na základe obsahu jeho Manifestu a hrubo pozliepaného “psychologickom portréte” teroristu zhotovenom špecialistami FBI.
Následne dostalo FBI tisíce listov zo všetkých kútov USA. “Poriadkumilovní občania” povzbudení prísľubom slušnej odmeny (ako tu nespomenúť podmienenosť skutkov občana Kontra-Impéria ekonomickou účelnosťou, ideálne spojenie “stimul-reakcia”!) udávali svojich známych, priateľov i príbuzných.
Americké trestné orgány boli v šoku – tisíce Američanov kategoricky zavrhujú logiku súčasného sveta a mohli by byť tajnými povstalcami z “Klubu Slobody”. Mohli… No z tisícov nespokojných, haniacich Systém Vecí v rozhovoroch na pracovisku či doma, bojovníkom bol jediný – Ted Kaczynský (figurujúci na zozname podozrivých, zostavenom na základe udaní, na viac než dvetisícom mieste).
V súlade s programovou esejou, Ted žil mimo sveta “civilizácie” – v pustovníckom domčeku, bez elektriny a ostatných malých vymožeností modernej doby a živil sa predovšetkým lovom. Tento životný štýl bol určujúci pre amatérskosť konštrukcie jeho bômb a zabezpečil jeho dlhodobú nepolapitelnosť.
Teda našli na základe udania brata a jeho ženy. Záslúžilí občania svojej krajiny, konajúc podľa najlepších tradícií totalitárneho nezmyslu, podľa oficiálnej verzie usúdili, že “ak to nespravíme my, bude pokračovať” (ako sme už poznamenali, nezodpovedá to skutočnosti) a predložili federálnym orgánom informácie o Tedovi ako aj osobnú korešpondenciu so slovnými obratmi identickými s tými z Manifestu.
Výsledkom bolo Tedove zatknutie a jeho odsúdenie na doživotie bez práva na omilostenie.
V priebehu procesu sa “advokáti” pokúšali o elegantný kúsok, zviesť pozornosť súdu od motívov Teda k posudzovaniu jeho psychického zdravia. V prípade dokázania jeho “schizofrénie”, celá snaha Kaczynského boja proti Systému by vyšla nazmar. Označenie “duševne chorého” (čo sa v masovom povedomí rovná “bláznovi”) by určite odradilo neanalyzujúceho súčasného človeka (potencionálneho spolupracovníka FC), beztak sa topiaceho v prúdoch nadbytočných informácií, od záujmu o osobu a dielo Kaczynského. Boli uvedené preverené prostriedky – príbuzní Teda, ktorí ako “slušní občania”, možno želajúci Tedovi úprimne “dobro” (zmiernenie hroziaceho trestu), ako na povel začali zborovo poukazovať na jeho “nie úplnú normálnosť”, “uzavretosť” a ďalšie prejavy asociálnosti. Sám Ted nepristúpil na pakt s Kontra-Impériom. Nikto si tak ako on neuvedomoval, že skutočná sloboda v rámci Systému neexistuje. Pred reálnou hrozbou takejto interpretácie skutkov Unabombera, Kaczynski uprednostnil tiché priznanie svojej vinu. Ostávajúc verný myšlienkam Revolúcie až do konca.
Znamenie myšlienky FC, znamenie Slobody, žiari povstalcom po celom svete. Väzenie, do ktorého zavreli Kaczynského – je naše spoločné väzenie – Systém Vecí – bude nevyhnutne zničený. V každom prípade, venovať tomuto cieľu všetky svoje sily je povinnosťou každého, kto sa považuje za Človeka.
Preklad
Radikálny environmentalizmus 
Pridaj komentár