John Feeney: Šesť krokov pre “dosiahnutie” globálnej ekologickej krízy

(Revidovaná verzia článku napísaného pôvodne pre The Oil Drum, publikovaná na http://www.growthmadness.org/)

Prekročenie

Niektorí z nás, čo skúmame a diskutujeme nad enviromentálnymi otázkami, sme zmätení a frustrovaní zjavnou neschopnosťou zvolených zástupcov, ekologických organizácií, ale aj autorov píšucich o ekológii a politike pochopiť príčinu stavu našej ekológie. Mohlo by to znamenať to, že si jednoducho len neuvedomujú ekologické princípy, ktoré umožňujú pochopiť situáciu.

Pretože niektorí skutočne nie sú oboznámení s fungovaním týchto princípov a tiež vzhľadom na varovania, ktoré obsahovala posledná správa OSN o stave životného prostredia, predstavujem stručný prehľad axióm a pozorovaní populačnej ekológie, ktoré by mali poznať všetci. Väčšina z nich je vyučovaná v úvode do ekológie a prírodných vied. Uvádzam ich v logickej následnosti, aby ich čitateľ mohol postupne sledovať, čo napomôže objasniť niektoré základné elementy globálnej ekológie, ktorým musíme čeliť:

1. Konečná planéta môže uživiť len limitované množstvo ľudí. To znamené, že existuje globálna “nosná kapacita” pre ľudí. Typická definícia pre  nosnú kapacitu je “Maximálne množstvo zvierat, ktoré môže špecifické prostredie uživiť bez toho, aby došlo k jeho poškodeniu a degradácii.”
2. Je samozrejmosťou, že populácia, ktorá je vyššia ako nosná kapacita životného prostredia (napr. globálneho ekosystému), poškodzuje svoje životné prostredie. Používa suroviny rýchlejšie než ich životné prostredie dokáže regenerovať, produkuje odpad rýchlejšie ako ho je prostredie schopné absorbovať a inými spôsobmi poškodzuje svoje životné prostredie. O takejto populácii sa hovorí ako o “prekročení.”
3. Al Barlett píše: “ZJAVNÁ PRAVDA: Ak možno akúkoľvek časť práve pozorovaného globálneho otepľovania pripísať ľudskej činnosti, tak v tom prípade ide o pozitívny dôkaz toho, že ľudská spoločnosť spôsobom, akým funguje, presiahla nosnú kapacitu Zeme.” To isté môžeme povedať aj o väčšine zvyšku obrovskej a rastúcej ľuďmi spôsobovanej degradácie životného prostredia vrátane zrútenia siete života, ktorému nasvedčuje pokračujúce Šieste veľké vymieranie druhov. Je to symptomatické pre situáciu, keď sme prekročili nosnú kapacitu našej planéty potrebnú pre dlhodobé udržanie nášho momentálneho počtu. V skutočnosti je to priamy dôkaz toho, že za momentálnych podmienok sme to aj naozaj urobili. Tu je dôvod prečo: spomeňte si na definíciu nosnej kapacity: “Maximálne množstvo zvierat, ktoré môže špecifické prostredie uživiť bez toho, aby došlo k jeho poškodeniu a degradácii.” Teraz zoberte do úvahy skutočnosť, že najvážnejšie, globálne ekologické problémy, ktoré dnes vidíme, pramenia z našej spotreby rôznych surovín. Šieste veľké vymieranie druhov, napríklad, je z veľkej časti výsledkom našej spotreby prostredia, na ktorom tieto druhy závisia. Pretože celková sptreba sa rovná násobku veľkosti populácie a priemernej spotreby na jednu osobu, potom, ak súhlasíme s tým, že strata prostredia a následná strata biodiverzity predstavujú “poškodenie a degradáciu,” dokážeme rozoznať, že pri spôsobe, akým žijeme (spotreba na osobu), naše množstvo prevýšilo bod, pri ktorom biosféra, naše globálne prostredie, dokázalo uniesť ľudstvo bez toho, aby trpelo degradáciou. To presne zodpovedá pojmu prekročenie. [1][2]
4. Je rovnako zrejmé, že populácia môže prekročiť nosnú kapacitu iba dočasne. Následne množstvo poklesne na alebo pod hranicu určenú nosnou kapacitou. To znamená, že hoci populácia môže rásť, kým nie je priveľká pre to, aby ju existujúce suroviny dokázali udržať, následne jej veľkosť poklesne.
5. Pretože spôsobuje zníženie kvality prostredia, populácia prekračujúca nosnú kapacitu znižuje nosnú kapacitu, takže to isté prostredie nedokáže v budúcnosti uživiť rovnaké množstvo.
6. Mimo iné faktory, nám naša ťažba neobnoviteľných zdrojov ako ropa a uhlie umožnila dočasne prekročiť nosnú kapacitu Zeme pre náš druh. Keďže zásoby klesajú, ak alternatívne zdroje nedokážu udržať krok tohto poklesu pri ich nahradzovaní, budeme musieť bojovať o udržanie nášho momentálneho množstva. Podobne, ak bude ľudstvo zotrvávať v stave prekročenia ako výsledku nášho množstva a existujúcej a pokračujúcej ekologickej degradácie, veľkosť ľudskej populácie zákonite následne padne nadol. Je na nás či sa o to pokúsime dobrovoľne a humánne, alebo necháme prírodu vyriešiť celú vec za nás.

Zdá sa nepravdepodobné, že by niekto dokázal pochopiť šesť vyššie uvedených krokov a stále dokázal popierať skutočnosť, že čelíme hlbokej, celosvetovej ekologickej kríze. No pre niektorých zisk a politická ideológia zviazaná so sebanáhľadom môžu byť dostačujúce pre to, aby živili ďalšie popieranie. Pre ostatných, dúfam, je táto krátka esej zdrojom informácií.

Pre hlbšiu analýzu týchto a príbuzných otázok odporúčam Overshoot od Williama Cattona.

___________________________________________________________________________

[1] Samozrejme si môžeme nosnú kapacitu predstaviť aj ako udržateľnú záťaž alebo celkovú úroveň spotreby, čo je, ako som vyššie napísal, výsledkom veľkosti populácie a spotreby na jednu osobu. Sofistikovanejšie dokazovanie vplyvu populácie používa príbuznú, o čosi komplexnejšiu rovnicu, I = PAT, alebo jej prepracovanú verziu STIRPAT. Pre detailnejšie informácie k tejto problematike pozri http://www.stirpat.org. Pre potreby našej eseje je postačujúci jednoduchý násobok veľkosti populácie a priemernej spotreby na jednu osobu.

[2] Hoci pre ľudskú populáciu môže byť nosná kapacita v závislosti na spôsobe života, no napriek týmto rozdielom nemôžeme eliminovať obmedzenia nosnej kapacity. Zdá sa nepravdepodobné (pozri: http://growthmadness.org/2007/08/12/is-it-enough-to-solve-energy/), že by aj kompletný prechod na obnoviteľné zdroje energie, napriek jeho obrovskej dôležitosti, bol schopný navrátiť ľudstvo do medzí nosnej kapacity. V čase, keď podľa predpokladov ľudstvo využíva až 40% pozemskej fotosyntézy, a keď sú zásoby podzemnej vody z veľkej časti vyčerpané, životné prostredie silne poškodené a s ním spojené druhy vymierajú, spolu s výsledkami nadmerného rybolovu, celosvetového šírenia toxínov, zvýšeným rizikom nakazenia chorobami spôsobeným rastom populácie, jej hustotou a mobilitou  vyťažení širokej škály ostatných zdrojov mimo tých, ktoré poskytujú energiu, sa zdá, že ľudstvo by so všetkou pravdepodobnosťou zostalo nad hranicou nosnej kapacity len na základe veľkosti svetovej populácie.

Nakoniec podotýkam, že ako ukázal problém vyčerpania svetových zásob ropy, nikdy sme nedokázali navýšiť nosnú kapacitu, ale skôr sme sa naučili ju čoraz viac a čoraz nebezpečnejšie ju prekračovať.