V druhej redakčnej poznámke z Helsingin Sanomat (2.mesiac, 27. ročník) sa vyhlasuje, že pôvodný les so svojimi rastlinami, hubami a zvieratami nie je pre prírodu o nič cennejší ako les, ktorý je vyrúbaný, alebo ako voľná plocha, kde je namiesto lesa vysadené alebo zasiate niečo iné, napríklad tzv. “stromové pole” so svojimi rastlinami, hubami a zvieratami. Drevorubači neničia prírodu, aj keď popília celý les. Všetko toto je naozaj pravda, a aby som to hneď aj dokázal, rozpoviem príbehy troch pôvodných fínskych lesov.
Prvý les bol vyrúbaný presne tak ako ten v Talaskangas a potom, keď plochu vyčistili od pňov, bola na jeho mieste vysiata pšenica. Nedošlo predsa k žiadnej významnej zmene, pšenica je tiež zelenou súčasťou prírody tak, ako ňou sú tristoročné borovice a jej klasy sú rovnako okrúhle ako dva metre široké kmene osiky.
Ďalší les bol takisto vyťažený a namiesto neho bola postavená továreň a okolo nej tridsať hektárov pre sklady a parkoviská. Je pravda, že tento nový prírodný les nebol zelený, ale zhlukovali sa v ňom ľudia, ktorí sú takisto cennou súčasťou prírody ako všetko iné.
Tretí pôvodný les bol tiež celý vyrúbaný a kameň, ktorý tu náhodou vyvrátil traktor,pritiahol pozornosť. Skoro vznikol na mieste sto metrov hlboký lom. Príroda sa takmer nezmenila a nová úroveň, ktorá vznikla sto metrov pod pôvodnou, bola tak isto prírodná ako tá predošlá. Kedysi vo víre času tam stála päťstometrová hora.
Aby som uviedol podobný príklad, rozpoviem ešte jeden príbeh, ktorý tentokrát pochádza z ľudského sveta, kde tiež fungujú podobné pravidlá. Stalo sa to v istom meste. Toto mesto sa volalo, povedzme,Turku. Stála v ňom veľká kamenná stavba, takzvaná katedrála. Tu sa odohrávali bohoslužby a iné náboženské udalosti. Táto búda sa ukázala ako stará, príliš vysoká a neekonomická. Zbúrali ju a namiesto nej postavili halu z tvrdeného plastu a so strechou z plechu, ktorá mala oveľa nižšie náklady na vykurovanie a užívanie. Bohoslužby pokračovali, no náklady sa zdali stále príliš vysoké. Halu zbúrali a miesto bolo vyčistené a zrovnané na rovinu, na ktorej sa každú nedeľu konali omše, a kde po iné dni stáli stánky trhovníkov, alebo sa na nej odohrávali futbalové a hokejové zápasy a podobné záležitosti. V zime museli byť omše pre chlad skrátené, ale bolo poukázané na fakt, že ich dĺžka nie je zárukou duchovného zážitku tak ako otvorená a odhodlaná myseľ.
1989
Radikálny environmentalizmus 
Počítaš s predpokladom neobmedzného priestoru? Lebo ak áno, je logické, že akákoľvek oblá zelená rastlina Ti vyhovuje do vzorca nehomogénnej biologickej ríše. Aby som nasledoval tvoj príklad, povedzme, že celú zemeguľu vysadíme pšenicou..
všetko by bolo asi v poriadku, že?
ide predsa o trvalo udržaťeľné podmienky
tak ako pre čo najširšiu škálu flóry a fauny ako aj pre ľudstvo
alebo nie?
ja nie som radikál, som chalan čo sa motá po lesoch a súčasne využíva výdobytky modernaj civilázicie, ktoré mi uľahčujú podnikanie
Nie som slepý a viem , že otázka enviromentalizmu je ťahaná do úzadia skupinou finančných onanistov. nie som proti z princípu. som proti lebo Zem máme iba jednu a nemáme sa kam sťahovať. V podstate som väčší egoista ako ostatní, lebo to robím preto aby som prežil ja.
Števo
Ten príklad s pšenicou je z Linkolovej strany myslený rozhodne ako irónia.