John Zerzan anti-Steve Jobs (2.časť rozhovoru)

Je to však predsa správne? Je správne posudzovať technológiu ako celok? Prečo nemôžeme empiricky posúdiť, ktoré technológie skutočne pôsobia škodlivo na kultúru, namiesto toho, aby sme všetko zlé zvaľovali na jedno rozhodnutie učinené v šesťdesiatych rokoch?

Zerzan: To je správna pripomienka. A musím povedať, že napriek tomu, že som sa sám v šesťdesiatych rokoch verejne angažoval, nemal som najmenšiu predstavu, aké veľké budú následky, takže je zbytočné démonizovať niekoho ako Stewart Brand, hoci aj on mal dosť času prehodnotiť svoj postoj a napriek všetkému sa ešte viac priklonil na stranu technológií. Musím však zopakovať, že tu nejde ani tak o nejaký vplyv jednotlivých zariadení, ale o celkový prístup k realite, životu a komunite.  Môžem sa odvolať na Martina Heideggera, ktorý sa na to pozeral cez vzťah k svetu. Domnieval sa, že ak veci zájdu dosť ďaleko, všetko sa stáva len palivom technológií. Všetko sa stáva technickým problémom a čokoľvek iné vypadáva z hry. Preto nazval technológie koncom filozofie, keďže tieto technické otázky prevážia nad všetkým ostatným. Do istej miery si to možno všimnúť v dnešnom politickom dianí, režimy sa podstatne viac sústredia na technológiu a humánne otázky sa strácajú pod záľahou technokracie.

Môžeme sa vrátiť ku jednoduchej kamennej industrii a sledovať vývoj do dnešného stavu s ohľadom na základné hodnoty a možností výberu, ktoré sa týkajú technológie. Ak si zoberieme napríklad kamenné nástroje, tie si nevyžadujú prílišnú špecializáciu či deľbu práce a podľa toho pri nich existoval potenciál pre rovnosť: hocikto môže vyrobiť nástroj a používať ho, nepotrebuje špecialistu na to, aby ho mohol využívať. Ak sa však posunieme ďalej v čase, potreba existencie špecialistov a expertov dáva týmto špecialistom a expertom nad nami totálnu moc, čo znamená zneschopnenie a stratu schopností. To zahŕňa všetko, čo si dokážeme predstaviť, kedysi boli ľudia schopní opraviť si auto, dnes sú na autách tisícky senzorov, ktoré bežnému človeku znemožňujú nejako zasahovať do nich. Deti si tiež ešte donedávna vedeli zhotoviť vlastné rádio. V tej dobe mali ľudia istý prístup a vplyv na technológiu, dnes potrebujú na všetko špecialistu. To nie je zdravé. Podľa môjho názoru potrebujeme znovuzískať stratené schopnosti, lebo ináč môžeme len sedieť a čakať na ďalšiu vec , ktorú si kúpime.

Kde by ste do spektra vynálezcov zaradili človeka, akým bol Steve Jobs, so zvláštnym ohľadom na to, čo ste dávnejšie nazvali morálnou dimenziou inovácie?

JZ: Bol zjavne schopný v tom ako urobiť tieto zariadenia jednoduché na používanie. Dokázal to vďaka marketingu a technológiám, ktoré stierali rozdiely medzi generáciami, takže aj ľudia ako ja nepotrebovali nijako rozmýšľať nad programovaním a podobnými záležitosťami. Namiesto toho len tak neohrabane prechádzame prstom po obrazovke a to je všetko. Ale ak v tomto smere fungujete dosť dlho, tak vlastne nepotrebujete vedieť nič, nemusíte sa hýbať, stačí len stlačiť gombík, ale čo sa potom s vami stane s ohľadom na zvyšok sveta? Zvykli sme chodiť po tejto planéte s istou dávkou samostatnosti a schopností. Ak nevieme robiť nič, v prípade, že systém skolabuje, sme okamžite stratení, pretože nebudeme schopní spraviť ani tú najmenšiu vec – a to zahŕňa aj mňa samotného. Musím priznať, že ani ja sám nemám príliš veľa skutočných schopností týkajúcich sa schopnosti interakcie s planétou, na ktorej žijeme.

Nie je to svojim spôsobom len utilitárny argument, ktorý je založený len na našej prípadnej schopnosti prežiť. Ak príde zrútenie systému, zostaneme ako korytnačky zaseknuté hore bruchom v bahne. Ale čo ak zrútenie systému nepríde? Čo ak nám tieto technológie len umožnia robiť veci, ktoré skutočne chceme, ako napríklad čítanie rozprávok našim deťom?

JZ: No, možno k zrúteniu systému nepríde. Nie som z tých, ktorí nábožne veria v jeho pád, ani nestaviam všetko na tento kolaps. Domnievam sa, že existuje veľká pravdepodobnosť situácie, keď  sa systémy stanú ešte nezávislejšie a zraniteľnejšie, vďaka čomu i malá udalosť bude schopná vytvoriť podmienky pre takýto celkový kolaps. Ale nepočítam s tým. Je na nás, aby sme sa rozhodovali, a nie len sedeli a čakali na to, kedy sa celý tento systém zrúti.

Áno, samozrejme, je funguje to spôsobom niečo za niečo. To je dôvod, pre ktorý si ľudia kupujú tieto veci. Majú svoju úžitkovú hodnotu a človek môže nájsť výhody takejto zámeny. Ako vravíte, človek si môže nájsť viac času na rodinu, na niečo hodnotné alebo tiež môže len tak sedieť a civieť na ďalší displej. Ak sa však pozrieme na to, čo sa deje v skutočnosti, vidíme, že nanešťastie trávime viac času pozeraním na tú či onú obrazovku. A tým sa zas vraciame k sprostredkovaniu, k pocitu, že medzi nami a realitou je čoraz viac a viac vrstiev.

Ak sa vrátime späť k Jobsovmu dedičstvu. Existuje nejaký produkt Apple, ktorý považujete za zvlášť zničujúci pre našu civilizáciu?

JZ: V New York Times som sa dočítal o aplikácii pre iPhone pomenovanej Baby Cry, ktorej účelom je interpretovať plač zobudeného dieťaťa, podľa toho či potrebuje nakŕmiť, prebaliť alebo tak podobne. Keď som to uvidel, pomyslel som si sám pre seba, že ľudstvo tu bolo dva milióny rokov a teraz tu máme nejaký skurvený stroj, ktorý nám povie, čo znamená plač našich vlastných detí. Ak toto nie je hrozné, tak potom netuším, čo iné by mohlo byť. Podľa mňa to len naznačuje, ako veľmi sme závislí od techniky, môžete oponovať, že ide o ojedinelý bláznivý príklad, ale predsa nenaznačuje to smer, ktorým sa veci uberajú? A táto závislosť na sa prejavuje všade a vo všetkom. Kedy ľudia potrebovali mať svojho trénera pre vedenie správneho života? Kedy sa točili miliardy v knihách ponúkajúcich recept na sebazlepšovanie?

Vráťme sa však k Jobsovi samotnému. Čítal som množstvo článkov, ktoré vyzdvihovali eleganciu Applu a o tom, že Steve Jobs napomohol vrátiť technike eleganciu. Zamyslel som sa nad tým, že tu máme milióny takých istých zariadení, ktoré sú podľa mňa úplné sterilné. Kde je tu umenie? Nejde len o ďalší stupeň masovosti všetkého? Máme tu všetky tie absolútne identické iPhony, a predsa nemalo by tu byť niečo, čo im dáva punc jedinečnosti, niečo odrážajúce osobnosť? Názor, že nám Jobs priniesol umelecký prístup a estetiku je podľa mňa pochybný. O umení a estetike tu môžeme hovoriť len vo veľmi obmedzenom zmysle slova, teda s ohľadom na masovosť. Je to spôsob, akým dnes vnímame umenie a estetiku? Ja osobne dúfam, že nie.

A otázka na záver. Ako si budú ľudia o päťsto rokov pamätať Jobsa či už dôjde ku kolapsu civilizácie alebo nie?

JZ: Ak ľudstvo bude dovtedy fungovať, nebude mať na Jobsa pozitívny pohľad, pretože skôr či neskôr si ľudia uvedomia, s čím všetkým tieto „elegantné“ technológie súvisia. Ich úspech spočíva v industrializácii, vo veciach, na ktoré zabúdame, a ktoré sa zatiaľ dejú v Indii či Číne. Môžeme tu básniť o celej tej kráse produktov Steva Jobsa, ale tie sú zároveň spojené so systematickým útokom na celú pozemskú prírodu. To je ďalšia, celkom zjavná vec, o ktorej sa doteraz vôbec nehovorilo. Ak budeme pokračovať týmto smerom, budeme radi, ak sa nám to podarí potiahnuť 50 rokov.

Druhá časť rozhovoru poskytnutého Johnom Zerzanom pre The Atlantic Online podľa johnzerzan.net