Garrett Hardin: Časť I. Predstavenie

Hardin

Novinkou na našom blogu bude séria článkov, ktoré sa nebudú priamo zaoberať myšlienkami fínskeho ekológa Penttiho Linkolu. Ich úlohou bude predstaviť názory iných ekologicky zameraných mysliteľov, často rovnako kontroverzných ako tvrdohlavý fínsky ornitológ. Našim cieľom je konfrontovať Linkolove tézy s ich myšlienkami a ukázať Linkolove názory v širších súvislostiach, aby sme zabránili dojmu, že v jeho prípade ide len o zbytočne hysterické reakcie akéhosi pomýleného blázna. Prvý z týchto príspevkov sa bude venovať americkému ekológovi a mikrobiológovi, Garrettovi Hardinovi (1915-2003).

Video na YouTube

Tu je jedno zaujímavé video, ktoré sme našli na YouTube:

Ekohriechy Penttiho Linkolu

Pentti Linkola sa v auguste tohto roku objavil vo fínskej relácii Ajankohtainen Kakkonen, na stanici YLE TV2. Niekto si dal tú námahu, aby to dal na YouTube a urobil k tomu anglické titulky, preto ak viete po anglicky, tak si to pozrite. Nič prevratné sa z toho síce nedozviete, ale je zaujímavé vidieť Penttiho v jeho vlastnom prostredí. Priame vkladanie videa bolo zrušené, takže tu je odkaz: The Ecosins of Pentti Linkola.

Pentti Linkola (Biografia)

Čo urobiť vtedy, keď sa loď so stovkou pasažierov na palube náhle prevráti a k dispozícii je iba jeden záchranný čln? Keď sa tento čln zaplní do posledného miesta, tí, ktorí nenávidia život sa pokúsia nabrať do neho ďalších ľudí a tak nakoniec potopia všetkých. Tí, ktorí milujú a rešpektujú život sa chopia lodnej sekery a začnú odsekávať všetky nadbytočné ruky, ktoré sa snažia prichytiť k okrajom člna.

Prostredníctvom tohto prehlásenia vyjadruje Pentti Linkola svoju drsnú, avšak život schvaľujúcu doktrínu, kvôli ktorej je známy. Doktrína, ktorej cieľom je obnoviť a oslavovať tú jasnú rovnováhu, ktorá tvaruje našu realitu. Tento človek bezcitne strháva k zemi steny z rétoriky a ocele, ktoré v tomto veku staviame, aby sme za nimi udržali hnev prírody. Nerobí to preto, že by bol šialený alebo pomätený, ako vám to chce nahovoriť moderná spoločnosť, ale preto, že je jedným z nemnohých skutočných ochrancov života.

Výzva z našej redakcie

Tento blog sme založili s cieľom prezentovať na jeho stránkach myšlienky a vízie fínskeho environmentalistu a filozofa Penttiho Linkolu a jemu podobných osobností. Nevenujeme mu však veľa času, pretože internet používame len okrajovo, ako prostriedok na oslovovanie inteligentných a realisticky uvažujúcich jedincov. Napriek tomu chceme, aby sa tento blog pomaličky zlepšoval. Pokiaľ patríte medzi ľudí, ktorí dokážu stráviť tieto myšlienky bez zbytočnej sentimentality a chcete sa za zapojiť do tvorby tohto blogu, ozvite sa nám na adresu: plslovakian@live.co.uk. Poteší nás hlavne pomoc pri oprave gramatiky, prekladoch z iných jazykov, celkovej úprave blogu, spracovaní grafických návrhov a pod. Vítaná je v tomto smere hlavne osobná iniciatíva a kreativita. Ďakujeme.

Vyhubte ľudí, zachráňte svet

Ďalšia svetová vojna by bola “šťastnou udalosťou”, vysvetlil Linkola v svojej rodnej reči pre Wall Street Journal. Tento fínsky rybár nemal iba zlý deň. Málo známy v Amerike,  Pentti Linkola – amatérsky biológ je obhajcom povinných potratov a sterilizácie, odporcom  Amnesty International, Vatikánu a pomoci Tretiemu  svetu. Spolu s ďalšími hnutiami ako Hnutie pre dobrovoľné vyhynutie ľudí a hnutím ATWA (Vzduch, Stromy, Voda, Vzduch) Charlieho Mansona, Linkola verí, že milióny musia zomrieť pre potreby záchrany životného prostredia. Nie je nič prekvapujúce, že moderné zelené hnutie Linkolom pohŕda, ale nie len preto, že chce, aby ste Vy i ja prestali existovať, ale rovnako preto, lebo je jeden z posledných, ktorí im pripomínajú temnú minulosť biológie, a tiež preto, že je prorokom budúcnosti ekologického hnutia ako i samotnej planéty.

Rozhovor s Penttim Linkolom

Celé nasledujúce interview sa odohralo na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Turku 2. 10. 2004, pri príležitosti vydania knihy Môže život prežiť?. Otázky kládol Virpi Adamsson.

Nadácia fínskeho prírodného dedičstva

Nadácia fínskeho prírodného dedičstva (Luonnonperintösäätiö) je mimovládna organizácia, ktorej úlohou je pomáhať pri ochrane starých pralesov. Založil ju Pentti Linkola v roku 1995. Za príspevky od darcov skupuje nadácia staré nedotknuté lesy a usiluje o ich permanentnú ochranu podľa zákona o ochrane prírody. Vo Fínsku, južne od oblasti Laponska, sú legálne chránené iba 2% lesov. To je dôvod, prečo sa nadácia sústreďuje hlavne na skupovanie lesov v južnej a strednej časť krajiny.

V tejto chvíli, na začiatku roku 2009, vlastní Nadácia fínskeho prírodného dedičstva 16 chránených oblastí, ktoré získala v 20 samostatných transakciách, prevažne od súkromných vlastníkov. Stojí za zmienku, že všetky tieto miesta pozostávajú z hustých lesov, až na niekoľko bažinatých a lúčnych plôch, ktoré boli získané ako vedľajšie pozemky. Lesná plocha, ktorá je v súčasnosti chránená týmto spôsobom, pokrýva územie 302 hektárov.

Môže život zvíťaziť?

Vydavateľstvo tradicionalistickej literatúry Integral Tradition Publishing vydalo dlho očakávanú knihu Can life prevail? (Môže život zvíťaziť?), ktorá je zbierkou článkov a esejí Penttiho Linkolu. Kniha vyšla poprvýkrát vo fínskom vydavateľstve Tammi v roku 2004 pod názvom Voisiko elämä voittaa. Teraz je konečne dostupná aj v anglickom jazyku.

Obsah (preklad zo stránky ITP)

V dobe, keď sa vlak civilizácie ženie stále rýchlejšie smerom k sebadeštrukcii, sa stáva otázka zachovania života najpálčivejšou otázkou, pred ktorou ľudstvo v 21. storočí stojí. Môže život zvíťaziť? Vo svojej poslednej knihe nám fínsky environmentalista Pentti Linkola poskytuje svoj radikálny, zároveň však v realite pevne zakotvený pohľad na ekologické problémy, ktoré ohrozujú rovnako biosféru, ako aj ľudskú kultúru. Obsahujúc eseje, ktoré pokrývajú rôzne témy, ako napr. práva zvierat, vyhýňanie druhov, odlesnenie, terorizmus a preľudnenie, sa Linkolove zrozumiteľné a vyzývavé písanie stáva poprvýkrát dostupné aj anglicky hovoriacej verejnosti.

Síce mäkne, ale nikdy sa neskloní

Oblečený vo svojich loveckých nohaviciach, drevorubačskej košeli a pulóvri, s nožom za opaskom, vyzerá ako skutočný prototyp ochranára. A aj ním skutočne je. V tejto krajine najznámejším a najviac diskutovaným svojho druhu.

Ornitológ, rybár a esejista Pentti Linkola je na návšteve u svojho priateľa v Helsinkách, v mestskej časti Tapanila. Mesto navštívil preto, lebo prisľúbil, že bude prednášať počas dní Bakalárov ekonomických vied.

Čas utíchnuť

Prvou vecou, ktorú sme pri vstupe na prah zrubu považovali za nutné, bolo pozrieť sa ako vlastne žije Pentti Linkola, ten najvytrvalejší z vytrvalých.

Rozhodne nežije na vysokej nohe. V dvojizbovom dome je síce elektrina, ale tá nezohrieva vzduch v ňom. Jedna žiarovka osvetľuje malý kút v kuchyni a ďalšia starý písací stôl, ktorý je neustále využívaný. Dnes ale atrament neputuje na stránky budúcej knihy, ale na poznámky, ktoré si o vtáctve zaznamenáva už od päťdesiatych rokov.

Celá podlaha je pokrytá ornitologickým materiálom. Útržkovité poznámky z pozorovaní okrídleného tvorstva vo Vanajavesi, každý riadok napísaný rukou. Linkola vraví, že práca bude skončená tak o stopäťdesiat rokov.

Záplava ľudstva

Je Pentti Linkola zosobnením tých najnebezpečnejších myšlienok, aké kedy ľudstvo zvažovalo? Alebo predstavuje posledný hlas zdravého rozumu na tejto planéte? Človek žijúci svoju asketickú existenciu ako rybár vo vzdialenom vidieckom regióne svojej chladnej vlasti, tento fínsky filozof uvažoval o postavení človeka tvárou v tvár planéte, ktorú obýva, a odvážil sa vysloviť nevysloviteľné. Aby sme zabezpečili pokračovanie života na zemi musí byť populácia človeka – alebo homo destructivus, ako ho nazýva Linkola – násilne znížená na zlomok momentálneho globálneho čísla. Linkolova metafora na túto nepríjemnú situáciu hovorí:

Čo robiť, ak sa loď naplnená stovkami pasažierov, náhle prevráti a na vodu sa podarí spustiť iba jeden záchranný čln pre desať osôb? Keď sa kapacita záchranného člna naplní, tí čo nenávidia život, budú naň priberať ďalších ľudí, kým sa nakoniec nepotopí so všetkými. Ale tí, čo milujú a rešpektujú život vezmú lodnú sekeru a budú odsekávať prebytočné ruky tých, čo sa budú šplhať po trupe lode.