Ak by som vedel čítať ľudské myšlienky, vydával by som sa za odborníka z štatistického centra, nazrel by som do hláv vzorke asi päťstovke lesohospodárskych odborníkov a spýtal sa ich či skutočne veria v zlepšenie kvality lesa cez ich “presvetľovanie” a vďaka zvýšeniu objemu ťažby v posledných desaťročiach. Ale závoj tohto tajomstva nebude odhalený. Ľudia odpovedajú na dotazníky tak, ako sami chcú. Viem, že lesohospodár je sprostý, ale nikdy nezistím, až ako je hlúpy a koľko oportunistickej prefíkanosti v ňom je.
Nespočítateľné množstvo prírodovedcov krúži po celej krajine, množstvo ostrozrakých laikov ma sužuje návštevami, telefonátmi, alebo ma oslovuje na ulici, cestách či vo vlaku a pýta sa ma stále tie isté otázky: kde sú lesy zachránené presvetľovaním, kde sú umierajúce lesy, a kde sú skutočné husté lesy? Cestujú po celej sieti ciest v celej krajine od Hanko až po Utsjoki, z Vaasa do Illomantsi, túlajú sa po koľajach, ktoré v lesoch zanechali mechanizmy, idú za každý roh a sledujú každý ostrov a celé pobrežie zo svojich lodí. Túlajú sa aj vnútri lesov, aby zberali lesné plody, huby, aby poľovali, alebo len tak sa v ňom bezdôvodne potulovali. Ale nenachádzajú nič iné ako polia stojacich polámaných kmeňov, medzi ktorými sú lesné škôlky so stromami hrubými v tom najlepšom prípade ako ruka , alebo v lesoch stredného veku, ktoré boli vyťažené až na takmer pár posledných stromov na semeno, takže sú v skutočnosti tiež iba lesným škôlkami. Vravia, že pravé stromy, stromy na ktorých objatie treba obe ruky sú len v zastavaných areáloch a pri vilách. Čo teda zvyšuje objem metrov kubických v štatistikách?
(viac…)
Radikálny environmentalizmus 