John Zerzan – anti-Steve Jobs (Rozhovor, časť 1.)

Človek by sa posledné týždne musel veľmi snažiť, aby našiel niekoho, kto by znevažoval Steva Jobsa ako vývojára a technológa. Niektorí útočili na jeho osobnosť, iní na neho ako neľútostného obchodníka, ale aj tí najtvrdší kritici ho uznávali súhlasia, že jeho žiarivé vynálezy prinášajú svetu pozitíva.

O Johnovi Zerzanovi môžete uvažovať ako o anti-Stevovi Jobsovi. Zerzan je intelektuálnym vodcom anarcho-primitivistického hnutia, názorového prúdu, ktorý považuje technológie za skazu ľudskej spoločnosti. Prvýkrát sa dostal do pozornosti celého národa (t.j. v USA) v roku 1995, keď v svojom interview vyjadril isté sympatie s ideológiou, hoci nie metódami Teda Kaczynskeho. Včera som s ním hovoril po telefóne, aby som od neho opýtal na to, čo podľa neho predstavoval Jobs pre svet technológie a našu kultúru ako celok.

Ako niekto, kto je v opozícii voči technickému pokroku, ste veľmi frustrovaní všetkým tým verejným smútkom a chválospevmi, ktoré nasledovali po Jobsovej smrti?

Som, aj keď nie som prekvapený, keďže si uvedomujem popularitu všetkých jeho technických hračiek a všeobecne dominantnú pozíciu, ktorú má technológia v našej kultúre. Jobs bol dlhé roky v žiare reflektorov, takže sa to všetko dalo predpokladať. Je to zaujímavý kontrast v porovnaní s reakciou, ktorá stihla vynálezcov na počiatku industriálnej revolúcie… Nedávno som čítal, ako sa museli skrývať a utajovať svoju prácu a vlastnú identitu. Boli opľúvaní  a niekedy ich dokonca hnali ulicami, tak veľmi ich ľudia nenávideli. A teraz sa pozrite na Jobsa, na všetky tie chválospevy, na Wall Streete ho dokonca pomenovali sekulárnym svätcom.

V listoch a príspevkoch som našiel jednu spájajúcu tému, podľa ktorej Jobs zlepšil našu možnosť spojenia. V tomto bode pociťujem iróniu. Všetci sme spojení, všetci sme pripojení, všetci sa môžeme poľahky kontaktovať s hocikým – ale je tie evidentné, že čím viac sa spoločnosť opiera o tieto spojovacie technológie, tým viac sme izolovaní ako jednotlivci. Je zjavné, že stroje sú spojené, ale nakoľko sú spojení ľudia? Každý je pripojený na svojom mobile a ľudia mi pripomínajú zombíkov, pretože keď kráčam po ulici narážajú do mňa, tak veľmi sú pohltení technológiou.

Chcel by som sa spýtať či sa táto kritika hodí najviac na niektoré technológie alebo ich súčasti. Zdá sa, že niektoré technické hračky ľudí od seba vzďaľujú, no iné v skutočnosti umožňujú vytvárať komunitu. Napríklad Facetime pre iPhone umožňuje členom rodín zhovárať sa cez videohovor. Takže aj v prípade, ak súhlasím, že tieto technologické trendy spôsobujú odcudzenie, nemôžu niektoré technológie v skutočnosti pomáhať vzdialenosti medzi ľuďmi premostiť?

Áno, tieto náhradky skutočne existujú. Práve v tom spočíva ich obľúbenosť, no zároveň sa predsa od seba neustále vzďaľujeme. A nechápte ma zle aj ja niektoré takéto technológie používam. Mám blízkeho priateľa v Srbsku. Ako často ho môžem vidieť? Nie príliš často, takže závisím od tej technológie, ktorú ste spomenuli. Ale je to predsa len taká útecha a človek by sa mal nakoniec pozrieť na to, čo sa tým nahrádza. Keď zvážime celkový stav vecí, smer, ktorým sa celá kultúra vybrala,  vidíme, že komunita, ktorá je podľa mňa kľúčová, sa vytráca. Takže na technológiu sa nepozerám cez jednotlivé technologické vymoženosti a ich možnosti, ale skôr ako na celok. Kde sa nachádza, a kam smeruje naša dnešná spoločnosť? Čo ju drží pokope?

Máme tu tie extrémne javy ako masoví strelci, ktorí sa v poslednom čase pravidelne objavujú. Podľa mňa, keď prestane fungovať komunita a prestane existovať solidarita, môže sa stať úplne všetko. A technológia to nezachráni. Nedokáže skutočne nahradiť súdržnosť a vzájomnosť. Každý politik a každý vývojár používa slovo komunita, no tá sa v skutočnosti vytratila s nástupom masovej spoločnosti.

Mohli by ste mi to trochu ozrejmiť? Keď sa sústredíme na Steva Jobsa a Apple nemusíme byť ani príliš detailní, keďže Apple bol posledných 20 rokov jedným z najväčších hráčov s technológiami, zvlášť tými určenými pre bežných konzumentov. Ako podľa Vás tieto technológie zvyšujú vzdialenosti medzi ľuďmi alebo oddeľujú od ich komunity? 

No vyjadril som sa len všeobecne, no nezdá sa byť náhodné, že nič nenapreduje tak ako rýchlosť technických zmien a ľudia v spoločenských vedách sa tým príliš nezaoberajú. A zdá sa, že zároveň s týmito zmenami ako výsledok masovej kultúry sa uvoľňujú putá, ktoré držia spoločnosť pokope. Znova pripomínam, že tu nehovorím len o Apple, ale podstatne všeobecnejšie o následkoch technológie ako takej. Na jednej strane tu máme dopredu sa ženúci technický pokrok, na druhej strane vzďaľovanie sa ľudí jeden druhému. Samozrejme sa to neudialo za noc, ale ak sa na to pozriete z dlhodobého hľadiska, veci sa nevyvíjajú dobre.

Zdá sa mi teda, že podľa Vás sa netreba zameriavať na jednotlivé technológie a ich súčasti a spájať ich s izoláciou človeka, ale treba sa pozrieť na veci ako na celok a pochopiť, že dve základné črty dnešnej spoločnosti sú rýchla technologická zmena a rozpad medziľudských vzťahov. Nie som si však taký istý, že ľudia sa od seba skutočne vzďaľujú. V skutočnosti môže, ako sami priznávate, existovať empirický dôkaz o tom, že ľudia sú navzájom spojení viac než kedykoľvek pred tým. Hovoríte o streľbách, ale predsa ide stále skôr o anomáliu. Aké sú teda ďalšie symptómy, ktoré sú dôkazom toho, že dochádza k rozkladu medziľudských vzťahov?

V mojich prednáškach často uvádzam je štúdia, ktorú som videl v American sociology journal. Tá sa zaoberala počtom priateľov, ktorý uvádzali dospelí ľudia medzi rokmi 1988 a 2005. V tomto článku slovo priateľ znamenalo niečo ako dôverník. Na základe výsledkov tisícok rozhovorov vedci zistili, že v polovici osemdesiatych rokov mal priemerný Američan troch priateľov, zatiaľ čo v roku 2005 len dvoch. To je pokles o 30 percent za 20 rokov. Štúdia tiež uvádzala, že počet ľudí bez priateľov sa za toto obdobie strojnásobil.

Zhováral som sa o tom so Sherry Terkel z M.I.T., ktorá sa venuje novým technológiám z pohľadu psychológa. V svojej prednáške, ktorú mala tu na Oregonskej univerzite pred niekoľkými rokmi hovorila o ich vplyve so špeciálnym ohľadom na svoju vtedy trinásťročnú dcéru. Hovorila o vplyvoch, ktoré má úplné sa ponorenie do technológie na ľudskú dušu, a že v istom veku jej dcéra úplne nechápala rozdiel medzi niečim živým a strojom. Bola tým úplne prekvapená a zdrtená a výsledkom bola veľmi podnetná prednáška. Ale na konci, a to je typické pri debatách o  moderných technológiách, len tak pokrčila ramená a usmiala sa, ako keby chcela povedať: “oh, veď viete, to je dnešná doba”. Povedal som jej “počkajte, nemôžete nám tu len tak dve hodiny hovoriť aký necitliví a podobní strojom sa stávame a potom len tak pokrčiť plecia”. To je etický a morálny bankrot.

Na základe vašej premisy, že technológia je škodlivá alebo minimálne škodlivá pre ľudské komunity, považujete vynálezcov, akým bol Steve Jobs, za zvlášť zodpovedných v porovnaní s ostatnými, ktorí technológie len používajú?

Áno. Uvediem extrémny prípad. Počas súdneho procesu s Unabomberom na konci deväťdesiatych rokov, médiá so mnou občas spravili rozhovor a chceli ma dotlačiť k tomu, aby som povedal: “je to skvelé, že niekto poslal týmto ľuďom bomby”. To som nikdy nepovedal, ani som si to nemyslel. Napriek tomu neverím, že títo ľudia, terče útokov, boli nevinní. Ľudia ako Jobs, ktorí vytvárajú tento Skvelý nový svet tak činia vedome a ich výber má aj morálnu dimenziu. Pamätám si ako Stewart Brand z World Earth Catalog povedal “v šesťdesiatych rokoch si niektorí z nás uvedomili, že otázka znie – technológia, áno či nie? a my sme odpovedali samozrejme áno” To zahŕňa aj ľudí ako Leary a Kesey, ktorí sa domnievali, že technológia je obrovským prísľubom, a že tieto prísľuby môžeme naplniť vďaka počítačovej mágii. To bol vedomý výber týchto ľudí, nesprávny výber. Musíme sa kriticky opýtať, ako to dopadlo? To nie je teoretická otázka, ale otázka skúseností: ako vyzerá spoločnosť, ktorá sa plne spoľahla na technológiu.

Prvá časť rozhovoru poskytnutého Johnom Zerzanom pre The Atlantic Online podľa johnzerzan.net